Kontakt
5. pôstna nedeľa – rok B
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
Jn 12, 20- 33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď stojíme pred vážnym rozhodnutím, ktoré môže významne ovplyvniť ďalší náš život, chceme na túto skutočnosť pripraviť aj svoje okolie. Bojíme sa, že mnohí by zostali smutní alebo sklamaní, a preto im vopred naznačíme, že chceme urobiť významné rozhodnutie vo svojom živote.
Vážne rozhodnutie mal pred sebou aj Ježiš. Vedel, že jeho pozemský život sa skončí na kríži a vedel aj to, že táto smrť ovplyvní celé ľudstvo, ktoré sa ňou akoby rozdelí. Pre jedných bude víťazstvom, pre iných bláznovstvom. Na túto skutočnosť chcel v prvom rade upozorniť svojich najbližších – apoštolov, a preto im povedal: Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. Evanjelista Ján to pochopil, a preto dodal: To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí priamo o smrti a my poznáme jej priebeh. Dobre vieme, že mal pred ňou strach, preto hovoril: Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno! Vieme aj to, že v Getsemanskej záhrade sa potil krvou a prosil Otca: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Iste to bolo pre neho ťažké, keď poznal Otcovu vôľu, ale zachoval sa pritom doslova hrdinsky: No nie ako ja chcem, ale ako ty.
Skutočnosť Ježišovej smrti majú ako prví vedieť apoštoli, ale zároveň majú vedieť aj to, že táto smrť nebude prehrou ale víťazstvom, nebude neúspechom ale úspechom. Lenže, keby im to povedal takto spriama, iste by celkom nechápali, lebo oni mali o svojom Majstrovi iné predstavy, ktoré o ňom živili jednoduchí ľudia. Vnímali ho, ako revolucionára, ktorý predovšetkým vyslobodí Izrael z rímskej poroby. Preto Ježiš použije prirovnanie k pšeničnému zrnu, lebo všetci dobre vedeli, že z jedného zrnka, ktoré odumrie, vyrastie klas s niekoľkonásobkom zŕn. Ježiš tiež chce priniesť úrodu, preto musí zomrieť a tým zachráni ľudstvo pred večnou smrťou. Na tento okamih čakali zosnulí aj živí, ba aj tí, ktorí ešte mali prísť na svet. Smrť jedného, priniesla život všetkým. Hľadí ponad ňu a vidí svojich učeníkov a v nich ďalších a ďalších, ktorým jeho smrť pomôže.
Ježiš postavil pred zrak učeníkov kríž. Je to najväčší prejav Božej lásky k ľuďom. Boli totiž mnohí, ktorých nepresvedčili Ježišove slová, skutky, zázraky a vôbec celý jeho život. Preto veril, že ich presvedčí aspoň kríž, čo sa aj naplnilo, lebo práve tam, pod krížom, padajú na kolená, ako píše evanjelista Matúš: Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: On bol naozaj Boží Syn.
Ježišova smrť priniesla ľuďom vykúpenie. Medzi nich patríme aj my a intenzívnejšie si uvedomujeme, že Kristus neprišiel na tento svet kvôli sebe, ale kvôli nám a je stále zomierajúci. Uvedomujem si to však? Som Pánovi za to vďačný? Alebo celé toto rozprávanie beriem už iba ako prachom zapadnutú históriu?
Aj my, ako Ježišovi učeníci, máme byť zrnom, ktoré odumrie láskou, milosrdenstvom, priateľstvom… k našim blížnym. Ak pocítia našu lásku a dobrotu, prebudí to v nich nový cit a vzkriesi ich k novému, lepšiemu, plnšiemu a plodnejšiemu životu, životu s Kristom.
V roku 1927 bolo v Číne ničivé zemetrasenie, pri ktorom zahynulo 218 tisíc ľudí. Záchranné čaty, podľa svojich vtedajších možností, prekutávali každý dom a hľadali mŕtvych. Dostali sa aj na miesto, kde kedysi stál sirotinec, ktorý spravovali katolícki misionári a naskytol sa im hrozný pohľad na zmasakrované telíčka detí. Dostali sa aj na miesto bývalej kaplnky, kde pod veľkým trámom tvárou k zemi ležalo telo rehoľnej sestry. Keď odvalili trám a mŕtve telo nadvihli, stŕpli od úžasu. Ležali tam dve živé maličké deti, ktoré zachránila svojím telom pred istou smrťou. Taký je obraz Krista v dnešnom svete.
Aby sme aj my mohli ochraňovať druhých, musíme v pravom rade odumrieť vlastnému telu a jeho vášňam, a potom kriesiť iných k večnému životu. Je to iste veľmi vážne rozhodnutie, ale urobme ho v tejto svätopôstnej dobe, aby sme očistení a posilnení mohli aj iným ľuďom ukazovať zmysel života, ktorým je Kristus.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
