5. veľkonočná nedeľa – rok B
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“
Jn 15, 1- 8
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Veľa ľudí, ktorí žijú medzi nami, má problémy s rozličnými závislosťami. Jedni sú závislí na alkohole, ďalší na drogách, iní na nikotíne, počítačoch, internete, pornografii alebo na rôznych iných pôžitkoch a rozkošiach. Možno takýto človek sedí aj medzi nami, možno ho máte v rodine alebo v príbuzenstve. A čím ďalej ho pozorujete, vidíte, že keď s týmto problémom nič nerobí, jeho stav sa zhoršuje a závislosť sa preň stáva nevyliečiteľnou chorobou.
Na naše prekvapenie však existuje jedna závislosť, ktorá nám v nijakom prípade nemôže uškodiť, ale iba prospieť, a je to závislosť na Ježišovi. V dnešnom krásnom evanjeliu nám sám hovorí: Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne.
Ježišovi poslucháči veľmi dobre rozumeli tomuto podobenstvu, lebo krajina, v ktorej žili, je plná viniča. Vedeli, že hodnota viniča spočíva iba v jeho ovocí, lebo drevo je bezcenné a neúrodné ratolesti sa odrezávajú a pália. Iste aj nám je dnešné evanjelium sympatické, lebo kraj, v ktorom žijeme, má bohatú vinohradnícku tradíciu a je tiež známy svojimi kvalitnými odrodami vína. Preto, najmä vy starší, veľmi dobre rozumiete, čo Ježiš hovoril.
On sám sa nazval viničom, nás nazval ratolesťami a povedal, že ako je vinič zdrojom života pre viničné ratolesti, a ako z viniča prúdi život do ratolestí a oni živené životom viniča prinášajú ovocie, takisto aj Ježiš je pre každého z nás zdrojom nadprirodzeného – duchovného života. Jeho Boží život prúdi do nás, aby sme mohli prinášať v každodennom živote hojné ovocie dobrých skutkov. A z toho nám jasne plynie skutočnosť, že na Ježišovi máme byť závislí. Sám to potvrdil slovami: Bezo mňa nemôžete nič urobiť...
Mýlil by sa, kto by si myslel, že na Ježišovi musíme byť závislí. Vôbec nie! On sa nám nevnucuje, ale iba ponúka svoju pomoc. Záleží iba na nás, či ju prijmeme alebo odmietneme. Ak sa rozhodneme ju prijať, budeme na ňom závislí a náš život sa stane šťastným a bude mať zmysel, ktorého výsledkom je dobré ovocie – dobré skutky. Ak odmietneme a budeme závislí na hodnotách, ktoré nám prináša dnešná doba, náš život sa stane prázdnym a jednotvárnym. V prvom okamihu sa nám možno bude zdať voľnejší a slobodnejší, ale neprinesie žiadne dobré ovocie. Iste aj vy poznáte veľa ľudí, ktorých už takýto život neuspokojuje, ale nemajú silu vymaniť sa spod jeho vplyvu. A tak, hoci majú všetko, po čom túži ich srdce, sú prázdni a žijú iba zo dňa na deň. Podobajú sa vysychajúcim ratolestiam.
Ako sa teda rozhodnem ja? Chcem byť na Kristovi závislý? Ale odmietam túto závislosť?
Zapáľme sa túžbou byť na Kristovi závislými a túžiť stať sa dobrými ratolesťami, ktoré prinesú bohatú úrodu. A čo k tomu potrebujeme?
– Počúvať, čo nám Ježiš hovorí – či už v Evanjeliách alebo prostredníctvom ľudí, ktorí nás majú radi a záleží im na nás
– Zasadnúť s ním k jednému stolu, k spoločnej hostine, ktorú voláme Eucharistia. On to jasne formuloval: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.
Z tohto postoja k Ježišovi plynie naša závislosť na ňom a jej výsledkom je, že budeme čerpať životodarnú miazgu, ktorá potom bude zasa občerstvovať a osviežovať iných. Budú to tie „vysychajúce ratolesti“, ktorým máme chrániť pred hodením do ohňa. Ak sa nám to podarí čo i len pri jednej, čaká nás za to nesmierna odmena.
Páter Hetelbach, kňaz a novinár, napísal knihu Obrázky zo života. Píše v nej príbehy o jednoduchých ľuďoch. Raz navštívil továreň a vedúceho prevádzky sa pýtal na robotníkov, z ktorých chválil najmä istého Ondreja, s čím súhlasili aj ostatní robotníci, lebo každému je ochotný pomôcť. Kňaz chcel Ondreja spoznať a spýtal sa ho, prečo má také široké srdce. Ondrej odpovedal: A prečo by som nepomáhal? Spasiteľ si to tak žiada a ja nechcem byť neposlušný svojmu najvyššiemu Pánovi, ale chcem byť jeho dobrým žiakom.
Robotník Ondrej bol závislý na Ježišovi. Dovolil mu, aby prenikol celý jeho život a ako ratolesť čerpal z neho životodarnú silu, ktorú potom odovzdával aj ostatným robotníkom.
To je aj naša úloha! Preto vás prosím, zatúžme všetci v tejto chvíli po osobitnej Ježišovej blízkosti a zostaňme otvorení pre životodarnú miazgu, ktorá nás urobí ľudskejšími a šťastnejšími.