Skúsili ste sa zamyslieť nad tým, akej choroby sa dnes najviac bojíme? Je to tá, na ktorú lekárska veda doposiaľ nevynašla účinný liek, ktorej sa aj ten najvynikajúcejší lekár pozerá bezmocne do tváre. Stala sa akousi metlou ľudstva, lebo sú ňou, rozličnou formou, postihnuté milióny ľudí. Je to rakovina. Keď lekár niekoho posiela na chirurgický zákrok, prvé nás napadne, čo ak ho rozrežú a zistia, že má rakovinu…?

Čím je pre nás dnes rakovina, tým v Starom zákone bolo malomocenstvo, a bohužiaľ, existujú ešte krajiny, v ktorých táto choroba je stále pre ľudí doslova strašiakom. Malomocenstvo je strašné a vykresľuje ho aj dnešné evanjelium. Spôsobujú ho baktérie, podobné baktériám tuberkulózy. Začína sa malátnosťou, teplotami, na pokožke postihnutého sa začnú objavovať fialové škvrny, ktoré neskôr obelejú, potom zhnednú, až napokon sčernejú. Škvrny sa rozširujú, neskôr sa menia na veľké plochy, ktoré zahnívajú a opadávajú. To všetko šíri neznesiteľný zápach a vzbudzuje odpor.

Pretože ľudia postihnutí touto chorobou v tých časoch nemali žiadne lieky, museli sa zdržiavať mimo ľudské obydlia, často bývali ako divé zvieratá v rôznych dierach, jaskyniach, živili sa tým, čo našli, alebo ešte spočiatku choroby mali síl si niečo uloviť. Ak by malo dôjsť stretnutiu so zdravými ľuďmi, boli povinní kričať: Som nečistý!

Ľudia sa týmto chorým zďaleka vyhýbali, lebo vedeli, že choroba je nákazlivá. Ježiš však, ako opisuje evanjelium, od úbožiaka nebočil, ale naopak, podišiel k nemu a on padol pred ním na kolená a prosil: Ak chceš, môžeš ma očistiť. Dobre vedel, že Ježiš jediný má liek na chorobu a môže mu pomôcť. Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý. Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.

Doteraz sme si všímali malomocenstvo tela, teraz sa zamerajme na malomocenstvo duše, ktoré je ešte nebezpečnejšie, lebo nie je viditeľné, a pritom nivočí život duše a v Božích očiach je nanajvýš odporné. Je to hriech. Malomocenstvo duše spôsobuje náklonnosť k hriechu, zlý príklad, pokušenie, ktoré sme zdedili od našich prarodičov. Keď sa tieto útoky na ľudskú dušu nahromadia a zosilnia, človek v odpore pred nimi zoslabne, zmalátnie, ochabne a prestane mu chutiť jediná možná obrana – modlitba, sviatostný život, Božie slovo, až napokon ho premôžu. Nik nie je pred nim imúnny. Vtedy sa na duši objavia ľahké škvrny, zvlášť zanedbávanie dobrého, modlitby, márnivosti, lenivosti…, čo potom prerastá v zahnívajúce rany zmyselnosti, neposlušnosti, nepoctivosti, zanedbávanie bohoslužieb, spovedí… Takýto človek sa napokon stáva zapáchajúcou nádobou hriechu, opustí Boha, vylúči sa z Božieho kráľovstva, ba často pod ťarchou zloby a násilia aj z ľudskej spoločnosti.

Jediný človek na svete, ktorý bol pred týmto malomocenstvom a jeho následkami uchránený, je Panna Mária. Dogma o Nepoškvrnenom počatí vyhlásená v r. 1854 pápežom Piom IX. jasne hovorí: Preblahoslavená Panna Mária, v prvom okamihu počatia, pre jedinečnú milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudského pokolenia, bola ochránená od každej poškvrny dedičného hriechu (bula Ineffabilis Deus). Tu je aj odpoveď niektorým ľuďom, ktorí tvrdia, že oni nemajú hriech. Svätý Ján hovorí: Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo. Dogma o Nepoškvrnenom počatí nám ale hovorí aj niečo mimoriadne pozitívne pre nás: Boh je mocnejší ako hriech. A tam, kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.

Stará legenda rozpráva o Márii Magdaléne, že raz si aj ona prišla vypočuť Ježiša z Nazareta. Obliekla sa do najkrajších šiat a vybrala sa na námestie, na ktorom Ježiš kázal. Keď prechádzal okolo nej, pozrel na ňu takým pohľadom, akým sa raz pozrie na zavrhnutých do večného zatratenia. Pri tomto pohľade Mária zbledla, zastavilo sa jej srdce a klesla k zemi…

Je to iba legenda, ale vystihuje stretnutie večného Sudcu s hriešnikom. Jeho pohľad bude prísny a duša nebude schopná pozerať na Božiu svätosť. Aby sa tieto slová raz nedotýkali aj nás, choďme radšej s malomocným z evanjelia k Ježišovi, padnime v spovednici pred ním na kolená a vrúcne prosme: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. A Ježiš cez kňaza vystrie ruku a povie: Chcem, buď čistý!

V dokumente Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium sa uvádza: Zatiaľ čo v Preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť, ktorá je bez škvrny a vrásky, veriaci sa ešte usilujú vzrastať vo svätosti, bojujúc proti hriechu. A preto upierajú svoje oči k Márii, ktorá žiari celému spoločenstvu vyvolených ako vzor čností.

Prosme aj Pannu Máriu, aby nám pomáhala v boji proti malomocenstvu duše.