Spomínam si na moje kaplánske roky, ako počas svätej omše niekedy vletel do kostola vrabec, lastovička, holub alebo za gazdom či starenkou prišiel pes. Mohlo to byť aj počas kázne, a zvieratkám to bolo úplne jedno. Deti, ale aj dospelí, prestali počúvať, obracali hlavy za vtáčikom alebo zvieratkom. Vtedy som prestal rozprávať a chvíľku vyčkal, kým vtáčik vyletel alebo psíka vyviedli z kostola.

Niečo podobného sa stalo aj Ježišovi, keď kázal v Kafarnaume v jednom dome, ktorý bol naplnený do posledného miesta. Poslucháči, ktorí sústredene počúvali, boli zrazu vyrušení akýmsi praskotom a neskôr im na hlavy začala padať hlina, piesok a trstina, ktorou bola pokrytá strecha. Tá sa napokon otvorila a týmto priestorom sa pred Ježiša začala spúšťať posteľ s ochrnutým človekom. Vtedy sa iste pozornosť všetkých obrátila na posteľ s chorým, a aj Ježiš prestal hovoriť a sledoval, čo sa deje. Udalosť nám pekne opísal evanjelista Marek.

Ježiš zaiste v očiach chorého vyčítal túžbu po uzdravení. Dobre videl do jeho duše a poznal tajomstvá jeho srdca. Vedel, že pokým bol zdravý, jeho nohy, ruky, ba celé telo, slúžili aj hriechu, teda bola chorá aj jeho duša. Preto sa rozhodol, že pred uzdravením tela, vylieči najskôr jeho dušu a povedal mu: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy. To sa však nepáčilo zákonníkom, ktorí šomrali: Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy? Ježiš to mohol urobiť, veď bol Bohom a na dôkaz, že má takú moc, povedal im: Aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy, potom sa obrátil na ochrnutého a dodal: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.

Slovenský rozhlas už dlhé roky vysiela motoristickú reláciu: Pozor, zákruta! Pravidelne sa v nej hovorí o príčinách havárií, ktoré majú za následok veľké materiálne škody, ale najmä vážne zranenia, a aj smrť. Najčastejšími príčinami týchto nešťastí je neprimeraná rýchlosť, alkohol, neprispôsobenie jazdy povrchu vozovky, nedanie prednosti v jazde…

Čosi podobné vystihuje aj dnešné evanjelium. Nachádzame v ňom ruka v ruke previnenie s chorobou a môžeme povedať, že v celom Svätom písme je táto skutočnosť potvrdená. Aspoň jeden príklad za všetky: Keď prorok Elizeus uzdravil z malomocenstva Nátana, tento mu z vďačnosti chcel dať bohaté dary, ale prorok ich neprijal. Keď to počul jeho sluha Giezi, uvažoval: Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho. Utekal teda za ním a klamal ho: Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat. Keď sa Giezi vrátil domov, Elizeus sa ho pýtal: Odkiaľ, Giezi? A on klamal ďalej: Nebol tvoj sluha nikde. Nato mu prorok povedal: Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky. I odišiel od neho malomocný ako sneh.

Tento príbeh nám jasne pripomína, že previnenie a choroba kráčajú častokrát ruka v ruke. Nemôžme však toto tvrdenie celkom zovšeobecniť, lebo nie každá choroba je zavinená hriechom. Spomeňme svätú Terezku Ježiškovu. V celom živote sa nedopustila smrteľného hriechu, a predsa trpela ťažkou chorobou – tuberkulózou, ktorej ako 24-ročná podľahla. Na druhej strane však existuje veľa chorôb, ktoré majú pôvod v hriechu a človek si ich často sám privolá. Potvrdzujú to aj lekári, že viac ako polovicu chorôb zapríčiňuje nestriedmosť, nemravnosť, nepozornosť, nenávisť, hnev, nepriateľstvo… Skúsenosť lekárov iba potvrdzuje, že medzi telom a dušou existuje úzka jednota.

Jeden zomierajúci muž prosil, aby mu zavolali kňaza. Ten sa na chodbe nemocnice stretol s dvomi bratmi zomierajúceho, ktorí sa s ním dlhé roky hnevali. Keď zistili, že kňaz prišiel za ich bratom, povedali mu: Boli sme sa s ním zmieriť. A dodali: Keď nás však uvidel jeho ošetrujúci lekár, povedal: To ste mali už dávno urobiť a váš brat by teraz neležal na smrteľnej posteli!

Aké poučenie z toho plynie pre nás? Vyhýbajme sa nestriedmosti, alkoholu, nemravnosti, nenávisti, nepriateľstvám, hnevu! Žime v láske a odpúšťaní, čím posilníme telesné i duševné zdravie nás, aj našich blížnych. Ak v našich srdciach bude vládnuť naozajstný pokoj a bratská láska, budeme šťastnejší a zdravší ľudia.