Každý z nás sa teší na deň svojich narodenín. Nielen preto, že nám prídu gratulovať naši príbuzní a známi, ale aj preto, že ten deň je vhodným časom na stretnutie s ľuďmi, ktorých máme radi. Vtedy si môžeme zaspomínať na roky strávené s nimi, na rôzne veselé i vážne príhody a povzbudiť sa navzájom do ďalších dní a rokov.

Dnes v Cirkvi slávime narodeniny posledného proroka Starého zákona, svätého Jána Krstiteľa. Vyrastal a pripravoval sa na svoje povolanie nie v hluku sveta, ale v tichu púšte. Práve tu, v ťažkých existenčných podmienkach, počúval Boží hlas, a keď sa neskôr vychudnutý, prísny, oblečený do ťavej kože objavil na brehu Jordána, priam uchvátil ľudí svojou jednoduchosťou a pokorou. Učil a krstil, pričom jasne zdôrazňoval: Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. A keď neskôr prichádza k nemu sám Ježiš, nevyužíva situáciu a nehovorí zástupom: Pozrite, kto prišiel ku mne a ja som ho pokrstil… ale jasne dodáva: Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne? A keď jedného dňa prišla za ním delegácia od farizejov a zákonníkov s otázkou: Kto si ty? on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti:„Vyrovnajte cestu Pánovi,“ ako povedal prorok Izaiáš.

Ján uchvátil ľudí aj svojou vierou. Málokto si všimol prichádzajúceho Ježiša, ale Ján ho okamžite spoznal a upozornil na neho: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu. Potom o ňom vydal svedectvo: Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.

Ján zaujal aj svojou odvahou. Sebavedomým farizejom a zákonníkom, ktorí sa domnievali, že u Boha majú všetko zaistené, povedal: Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: – Naším otcom je Abrahám! – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Kráľovi Herodesovi sa odvážil vytýkať to, k čomu zbabelo mlčali veľkňaz aj farizeji, že nie dovolené žiť so ženou jeho brata, teda v cudzoložstve.

Ľuďom imponovala aj Jánova spravodlivosť. Jeho poslucháči, keď uznávali svoju hriešnosť, pýtali sa, čo majú robiť. Ján im nehrozí trestami a zatratením, ale ukazuje im novú cestu spravodlivosti: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!

Ján fascinoval aj svojím životom a ľudia v ňom videli čosi tajomné. Pekne to vystihol sám Ježiš: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.

Ján nežil dlho. Zomrel 30-ročný, keď kat vo väzení na želanie hriešnej Herodiady mu sťal hlavu. Na jeho duchovný pomník mu zložil hold sám Ježiš, keď o ňom vyhlásil: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján.

Od Jánovej smrti uplynulo už 20 storočí, ale úcta k nemu je neustále živá. Aj nám ukazuje Baránka Božieho a svojím životom nám pripomína, že ak chceme poznať a milovať Krista, aj my musíme zájsť bokom od hluku sveta do samoty prírody, kostola, ticha modlitby, diskrétnosti spovednice… Musíme sa učiť krotiť vášne, zmysly, čítať Písmo a prosiť o dar viery a odvahy, žiť život veriaceho človeka a vyznávať svoju vieru.

Má iba 23 rokov a už je vzorom pre milióny Američanov – kresťanka Bethany Hamiltonová. Vo veku 13 rokov bola najmladšou profesionálnou športovkyňou v surfovaní v USA. 31. októbra 2003 jej žralok pri havajskom ostrove Kauai odhryzol ľavú ruku. Napriek tomu sa nevzdala a dnes je opäť najlepšou športovkyňou v tejto disciplíne. O dva mesiace po nehode stála opäť na doske, dosiahla piate miesto v národných majstrovstvách a prijali ju do reprezentačného družstva USA. Útok žraloka dnes hodnotí takto: Tento útok bol Božím plánom pre môj život. Keď prostredníctvom mňa niektorí ľudia nájdu cestu k Ježišovi Kristovi, tak som šťastná! Nemecký magazín Max o športovkyni napísal: Jej neotrasiteľná pevná viera v situácii, v ktorej by iní Boha preklínali, ju robí žiarivým príkladom skutočného kresťana. Bethany sa angažuje v kresťanskej humanitárnej nadácii, ktorá pomáha postihnutým deťom. Svoje zážitky uverejnila v knihe Surfer duší, ktorá má podtitulok Skutočný príbeh o viere, rodine a boji vrátiť sa naspäť na surfovaciu dosku.

Ján Krstiteľ bol opravdivý muž a takýchto ľudí, ako je aj Bethany, dnes potrebuje Cirkev. Potrebuje otcov, matky, pracovníkov, kňazov, kresťanov… Nech nám svätý Ján Krstiteľ vyprosí čo najviac takých živých svedkov Ježiša Krista!