18. nedeľa „cez rok“ – rok B
Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: „Dal im jesť chlieb z neba.“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Jn 6, 24- 35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
My, ľudia, sme už takí, že na všetko potrebujeme dôkazy. Denne počúvame: Dokáž, že ma máš rád! Dokáž, že to vieš! Dokáž, že máš peniaze!… A až keď dostaneme dôkaz, uveríme.
Ježiš tiež musel dokazovať, že je Božím Synom, preto konal zázraky, láskavo odpúšťal hriešnikom a miloval všetkých ľudí bez rozdielu. Ale vidno, že ešte to nestačilo, preto v dnešnom evanjeliu ľudia žiadajú od neho ďalšie dôkazy: Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba. Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Ježiš dal svojim poslucháčom dôkaz, že je Boží Syn, a že ich miluje. Zanechal im, a aj nám, seba v Eucharistii a živí nás sviatostným chlebom, ktorý nikdy nestvrdne, nepodlieha skaze a je zárukou večného života. A hoci sme o tomto Chlebe, ktorý voláme aj Sviatosťou Oltárnou, už mnoho počuli, Ježiš chce, aby sme v dnešnú nedeľu o ňom znova uvažovali.
Skúsme sa na nebeský Chlieb pozrieť z pohľadu našej katolíckej dogmatiky. Hovorí takto: Najsvätejšia Sviatosť Oltárna je presvätá Eucharistia, ako nadprirodzený pokrm veriacich. Ježiš ju ustanovil ako pokrmovú obetu a obetnú hostinu. Prežívaním Eucharistie majú v sebe veriaci rozhojňovať nadprirodzený život milosti. Najsvätejšia Sviatosť Oltárna sa líši od ostatných sviatostí tým, že je sviatosťou trvalou, nie prechodnou. Kým totiž ostatné sviatosti vznikajú vtedy, keď sa prijímajú, Najsvätejšia Sviatosť Oltárna sa najprv pripravuje prepodstatnením a potom sa prijíma.
Matériou je pšeničný chlieb a víno z viniča, formou sú podstatné slová, ktoré kňaz ako predstaviteľ Krista vo svätej omši pri premieňaní chleba a vína na Telo a Krv Krista hovorí: Toto je moje Telo, Toto je kalich mojej Krvi. Účinkom je najužšie spojenie sa s Kristom na spôsob pokrmu a cieľom je, aby sa človek vo svojom zmýšľaní a konaní akoby zmenil v Krista. Hodné sväté prijímanie rozmnožuje milosť posväcujúcu, je prameňom hojných pomáhajúcich milostí, očisťuje od všedných hriechov, ochraňuje pred smrteľnými, spôsobuje duchovnú slasť a je zárukou slávneho vzkriesenia. Preto si Cirkev praje, aby veriaci často, prípadne každodenne pristupovali k svätému prijímaniu, k čomu požaduje iba stav milosti a správny úmysel. To, že sväté prijímanie je vrcholom každej svätej omše, Cirkev zdôrazňuje aj tým, že veriaci môžu k nemu pristúpiť dvakrát denne.
Také je teda učenie našej katolíckej dogmatiky o Eucharistii a myslím, že zaujalo každého z nás, lebo je iste úžasné, koľko darov a milosti nám Ježiš v nej ponúka, koľko dobra a Božej lásky z nej vyžaruje. Nie je to fascinujúce: Ježiš chce, aby sa stal mojím pokrmom, aby pulzoval v mojej krvi, aby bol zdrojom mojej sily. Ale dajme pozor! Ježiš sa iba ponúka, ale prvý krok k nemu musím urobiť ja sám.
Robím ho? Verím v silu Eucharistie? Ako často k nej pristupujem? Nebude ma raz Pán súdiť za to, že hoci som ho mohol prijímať, nerobil som to? Povzbuďme sa, ako Eucharistia vplývala na svätcov.
Všetci iste poznáte Dominika Sávia, ktorý si v deň prvého svätého prijímania napísal program svojho života, ktorý zhrnul do štyroch bodov:
1. Budem sa často spovedávať a na prijímanie pôjdem každý raz, keď mi to spovedník dovolí.
2. Budem svätiť zasvätené sviatky.
3. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária.
4. Chcem radšej zomrieť, ako zhrešiť.
Ďalší veľký svätec Alojz hovorí: Svätá hostia obsahuje všetko, čo kedy Boh pre nás urobil. Nezáviďme svätým v nebesiach, keď máme na zemi toho istého Spasiteľa, lenže s väčším divom lásky!
Zamilujme si Eucharistiu a radi prijímajme Krista, ktorý nás čaká a po nás túži. Prosme ho: Pane, daj, aby sme ťa s úžitkom prijímali. Posilňuj nás svojím Telom a nikdy nedopusť, aby sme sa od teba odlúčili.