Nieto vari televíznej stanice, ktorá by už roky nevysielala programy, v ktorých varia známe i menej známe osobnosti. Programy majú vysokú sledovanosť, lebo diváci sa pri nich nielen niečo naučia, ale častokrát aj zabavia. Ale sú priamo televízie, ktorých program spočíva iba v rozličných kulinárskych reláciách a sú tiež diváci, ktorí ich pravidelne sledujú a prispievajú do nich.

Aj dnešné Božie slovo rozpráva o pokrme, o nápoji, o hostine… Evanjeliá predstavujú Ježiša ako spoločenského človeka, ktorý si rád posedel s priateľmi alebo poslucháčmi pri jedle a nápoji. Bol hosťom na svadbe v Káne Galilejskej, chodieval do Betánie k Lazárovi, prijal pozvanie do domu farizeja Šimona aj mýtnika Matúša, jedol chlieb a ryby s učeníkmi na brehu Genezaretského jazera a stoloval aj s emauzskými učeníkmi. Ale na jedno stretnutie pri stole s učeníkmi sa nedá zabudnúť, lebo má dejinný význam a jeho pamiatka sa bude sláviť až do skončenia sveta. Hoci bolo menej slávnostné ako iné hostiny, konalo sa v málo významnej krajine – Palestíne, predsa sa stalo nezabudnuteľným a jedinečným, lebo Pán pri ňom povedal: Toto je moje Telo, Toto je moja Krv…

Prísľub, ktorý dáva Ježiš v dnešnom evanjeliu sa stáva skutočnosťou v jeruzalemskom Večeradle, keď silou tvoriteľského slova premieňa sa skutočnosť chleba a vína v najvnútornejšej hĺbke, hoci ich bežná, viditeľná podoba zostáva. Chlieb a víno sa stávajú živým Telom a Krvou Kristovou a napĺňa sa Boží zámer v slovách: Vezmite a jedzte…, vezmite a pite…

Koľkokrát Ježiš s apoštolmi stoloval, koľkokrát zahnal ich hlad zázračným rozmnožením chleba alebo rýb, ale teraz im priam vkladá do rúk nový pokrm – svoje Telo a Krv. Nepremieňa ich preto, aby ich udivil, ale preto, aby týmto pokrmom nasycoval ich duše, a aj duše všetkých, ktorí po tomto pokrme budú túžiť. Ním predbiehajú hostinu vo večnosti, pri ktorej pominú vonkajšie znaky, lebo Boh sa pre nich stane večným pokrmom.

Kristov príkaz: Vezmite a jedzte…, vezmite a pite…, sa vzťahuje aj na nás. Celkom úmyselne vybral za vonkajšie spôsoby svojej prítomnosti medzi nami najbežnejšie pokrmy svojej doby a krajiny, aby naznačil, že prijímanie jeho živého tela má byť časté, ba každodenné. Treba prekonať nezdravé a nesprávne tendencie minulosti, keď svätá omša bola príležitosťou iba jedinému prijímaniu do roka. Ak si chceme uchovať nadprirodzený božský život, ak chceme, aby naša duša odolávala nástrahám diabla a vlastných náklonností, ak chceme mať záruku večného života a slávneho zmŕtvychvstania, máme si uvedomiť, že Ježiš nám pripravil životodarný pokrm a nápoj. K nemu treba pristúpiť a prijať ho s čistým srdcom, s dobrým úmyslom, s hlbokou vierou a úprimnou láskou, ale treba prísť a požívať. Načo by nám bol chlieb, na ktorý by sme iba pozerali a nepožívali ho? K čomu by nám osožil prameň čistej vody, keby sme k nemu nepristúpili a nenapili sa z neho? Zahynuli by sme hladom a smädom. Koľkí naši bratia a sestry duševne hynú, lebo nechávajú svoju dušu hladovať? Trpia podvýživou, nemajú síl, preto ich skláti najmenšie pokušenie a vykoľají ich každá pochybnosť. Chýba im zdroj sily, veď Ježiš jasne povedal: Bezo mňa nemôžete nič urobiť.

Cirkev sa nikdy nebála o tých svojich synov a dcéry, ktorí živili svoje duše Ježišovým Telom. Aj v časoch prenasledovania sa starala o to, aby jej deti prijímali Eucharistiu. K tomu využívala nielen kňazov a diakonov, ale aj malé deti, ktoré nenápadne boli schopné preniesť Eucharistiu do žalárov. Spomeňme chlapca, svätého Tarzícia, ktorý odnášal Eucharistiu kresťanským väzňom, a keďže ju nedovolil znesvätiť pohanským chlapcom, tí ho ubili na smrť.

Podľa svätého Františka majú často pristupovať k Eucharistii dva druhy ľudí: dokonalí, aby takí zostali a nedokonalí, aby sa stali dokonalými, silní, aby neochabli, slabí, aby sa posilnili, zdraví, aby neochoreli a chorí, aby sa uzdravili.

Pane, keďže sme nedokonalí, slabí a chorí, uvedomujeme si, že ťa veľmi potrebujeme, a preto ťa chceme čím častejšie prijímať s čistým srdcom, s dobrým úmyslom, s hlbokou vierou a úprimnou láskou. Chceme zostať v tebe a nedovoľ, aby sme sa odlúčili od teba!