26. nedeľa „cez rok“ – rok B
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
Mk 9, 38- 43. 45. 47- 48
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď uzatvárate dajakú zmluvu, nájdete v nej viacero bodov, ku ktorým sa zaväzujú obe strany, pričom je veľmi dôležité, aby ich presne plnili, lebo iba vtedy prinesie obojstranný osoh. Je nesmierne dôležité, aby sa obe strany dôkladne oboznámili s podmienkami zmluvy a dobre si zvážili, či ju podpíšu. Akonáhle je podpísaná, viaže obe strany k plneniu.
Aj Sväté písmo je zmluvou medzi Bohom a človekom. Úryvok, ktorý sme si dnes vypočuli, kladie na nás dve požiadavky:
Prvá hovorí: Nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ježiš chce povedať, že máme mať v úcte každého človeka, aj keď má iné zmýšľanie, názor alebo vieru.
Druhá je omnoho ťažšia a pre niektorých môže byť priam šokujúca: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla…
Možno v tejto chvíli aj mnohí z nás zalapajú po vzduchu a s hrôzou sa spýtajú: Je vôbec možné, aby tieto slová vyšli z Ježišových úst?
Na prvý pohľad naozaj znejú nepochopiteľne, veď ruky, nohy, oči nám dal Boh a je pre nás neprijateľné, aby sme sa ich dobrovoľne zriekli. Ako to vlastne Ježiš myslel? Chcel povedať, že náš život a zdravie, nie sú tou najvyššou a poslednou hodnotou, lebo existuje ešte niečo cennejšie, väčšie a vzácnejšie. Je to večný život v Božej láske a vypadnúť z nej znamená stratu všetkého. Ježiš nás nenavádza na sebatrýznenie a zmrzačovanie, ale iba nám chcel pripomenúť, že v časoch, kedy si človek najviac váži to, čo bezprostredne vlastní a vidí, je tu ešte druhá strana mince - život, ktorý ponúka Boh, a preto by sme mali pozemský život postaviť do služby večného života.
Ježiš veľakrát hovoril, že nebeský Otec má záľubu v maličkých a ponížených, pod ktorými nemyslí iba malé a nevinné deti, ale aj ľudí, ktorí sú jednoduchí, uvedomujú si svoju závislosť na ňom a všetko od neho očakávajú. Sú to jeho miláčikovia, ktorých chce ochrániť pred pohoršením. Taká je aj naša povinnosť voči blížnym: dávať im dobrý príklad a chrániť ich pred pohoršením. Pred Bohom totiž nestojíme sami, ale spoločne ako Boží ľud, a teda sme navzájom za seba zodpovední. Sami dobre vieme, ako môže zlý príklad alebo nezodpovedné reči otriasť vierou iných ľudí. Preto Ježiš radí: odtni, vylúp, odhoď ďaleko od seba…!, aby našej duši neškodili hriešne pohľady, dotyky alebo skutky, a aby sme ani my nespôsobovali iným pohoršenia. Ježiš vedel, že večný život je ohrozený nielen u toho, kto hreší, ale aj u toho, kto pohoršuje hriechom.
Skúsme sa v dôsledku týchto Ježišových slov zamyslieť v dnešnú nedeľu nad svojím správaním. Aké sú moje myšlienky, slová a skutky? Akú literatúru čítam, aké filmy pozerám, po akých stránkach surfujem na internete, ako sa vyjadrujem pred ľuďmi? Čo treba odťať, vylúpiť a ďaleko zahodiť z môjho života? Čo alebo kto prekáža mojej večnosti? Nie som pre niekoho ja prekážkou večného života?
Istý ruský spisovateľ napísal poviedku o dvoch ľuďoch, ktorí trpeli v pekle. Jeden bol vrah a druhý písal nemravné romány. Spisovateľ hovorí vrahovi: Vôbec sa nečudujem, že si tu, keď si zabil človeka, ale sa neustále pýtam, prečo som tu ja, keď som nikoho nezabil? Vrah sa usmial a odpovedal: Ty si zabil svojimi knihami viac ľudí ako ja a najhoršie je, že zabíjajú aj po tvojej smrti.
Kňaz káže v kostole, ale omnoho intenzívnejšie a účinnejšie vy kážete svojím životom v rodinách, na pracoviskách, v školách… Kážete, keď idete v nedeľu do kostola, ale aj keď nejdete, kážete svedomitou prácou, štúdiom, ale aj lenivosťou, ulievaním sa a vyhýbaním sa práci… Preto vylúpme, odtnime a odhoďme ďaleko preč od seba, čo by nám zabraňovalo v kázaní o Bohu. Nech nás k tejto činnosti povzbudia aj dnešné výstražné Ježišove slová.