Možno ste počuli o svätom Ľudovítovi, francúzskom kráľovi, ktorý žil v rokoch 1215 – 1270 a mal veľmi dobrú manželku Margitu. Svojím manželským životom mohli byť vzorom aj iným manželstvám. Na snubný prsteň si dal kráľ vyryť tieto slová: Boh, Francúzsko, Margita. Pri rozhovoroch často poukazoval na prsteň a vravel: Okrem tohto nemám inej lásky.

Aj Ježiš poukazuje na manželskú vernosť, na úctu, lásku a hovorí: Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!

Naša katolícka dogmatika o manželstve hovorí: manželstvo vo všeobecnosti je zmluva, ktorou muž a žena sa spájajú a združujú v dávaní a prijímaní vzájomných práv, vzhľadom na úkony, ktoré sú určené ako vhodné na rozmnoženie ľudského pokolenia… Základným poslaním manželstva je teda plodiť deti, vychovávať ich a žiť vo vzájomnej úcte, láske a vernosti po celý život. Ježiš si veľmi vážil manželstvo, preto ho povýšil na sviatosť. Využil, napríklad, príležitosť zúčastniť sa na svadbe v Káne, kde mladým pomohol a tam vlastne urobil svoj prvý zázrak, keď premenil vodu na víno. Iste im aj srdečne poprial, aby sa ich manželstvo naplnilo.

Čo poviete milí manželia na vaše manželstvo: Naplnilo sa? Je šťastné? Splnili ste všetky povinnosti, ktoré ste na seba pri sobáši vzali pred Bohom?

Istý kňaz cestoval autobusom a vypočul si rozhovor žien, ktoré chodievali do kostola. Rozprávali sa o inej žene, ktorá už mala viacero detí a opäť bola v požehnanom stave. Zrazu jedna z nich prehlásila: Čo je hlúpa, čo si to nedá zobrať! Zbožné ženy radili budúcej mamičke veľmi zle, lebo navádzali na hriech, ktorý volá do neba. Je tragédiou, že tento hriech sú ochotné spáchať aj mnohé kresťanské ženy, a preto štatistiky spomínajú tisíce zabitých nenarodených detí ročne.

Istý lekár hovorí: Do nášho zariadenia prišla žena na interrupciu. Chceli ju pripraviť na zákrok, ale ona ešte prosila, aby to odložili, lebo na budúci týždeň bude prvý piatok a je zvyknutá chodievať na spoveď, že príde až potom.

Môžete povedať, milí rodičia a manželia, že vás sa to netýka. To je výborné a ja vám zo srdca blahoželám aj ďakujem, že ste dovolili vašim deťom sa narodiť. Ale vašou úlohou je ich aj vychovať. Je to vaša prvoradá povinnosť, v ktorej vás nikto nemôže nahradiť ani vystriedať. Jej základom je osobný príklad. Uznajte sami: ako môžete od detí chcieť, aby sa modlievali, keby vás nevideli sa modliť? Ako by ste mohli požadovať od nich, aby chodievali na bohoslužby a pristupovali k sviatostiam, keby ste to nerobili vy? Ako by ste mohli od syna alebo dcéry žiadať, aby žili v usporiadanom manželstve, keby vás nevideli žiť podľa príkladu Ježiša Krista? Akoby ste mohli chcieť, aby vaše deti boli tiché, slušné a dobré, keby vás počuli iba hrešiť, hádať sa, nenávidieť a napokon aj rozvádzať sa? Dieťa je veľmi citlivý tvor, ktorý všetko pozorne sleduje a vedzte, že od vás sa učí vychovávať vlastné deti a vážiť si alebo nevážiť si svojho životného partnera.

Vo Francúzsku sa stal tento príbeh. Dievčatko, ktoré sa pripravovalo na prvé sväté prijímanie, sa v škole pýtalo kňaza kedy je najbližšia svätá omša. Povedal jej a ono mu vraví, že chce ísť poprosiť Ježiška, lebo rodičia sa idú rozvádzať. Sťažovalo sa, že nemajú na ňu čas, lebo otec stále pracuje a mama žehlí, a tak nechodí ani na prípravu do kostola. Starí rodičia tam s ňou tiež nepôjdu, lebo zakaždým by museli dať niečo do pokladničky…

Milí rodičia, nikdy nedopustite, aby vaše dieťa prežívalo čosi podobné, ako dievčatko z nášho príbehu. Ak milujete svoje deti, nikdy nedopustite, aby vaše dieťa malo od vás vedomosti a skúsenosti z rozpadu manželstva. Nezabudnite, že aj nad vami Ježiš vyriekol slová: Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje!