Kontakt
28. nedeľa „cez rok“ – rok B
Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku! Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“
Mk 10, 17- 27
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Na svete existuje jedna veľmi dôležitá vec a hoci je malá a nenápadná, ľudia ju veľmi potrebujú. Ak by som vás vyzval, aby ste hádali, na čo som myslel, možno by niekto uhádol a povedal by, že je to pečiatka. Len si spomeňte, ako vám spadol kameň zo srdca, keď ste konečne dostali pečiatku a mohli ste urobiť to, po čom ste túžili. Po akejsi pomyselnej pečiatke túžil aj muž, ktorý pribehol k Ježišovi a chcel potvrdiť, že život, ktorý žije, je správny a raz si zaň zaslúži večnú odmenu. Ježiš mu však nedal pečiatku, lebo mal na neho ešte jednu požiadavku: Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! A tak, ako my odchádzame z kancelárie smutní, keď nedostaneme pečiatku, smutný odchádzal aj onen mladý muž, lebo sa nedokázal zrieknuť veľkého majetku.
Teraz prichádzame k základnému motívu dnešného evanjelia, ktorým je ideálny postoj k majetku. Správne riešenie tohto problému je veľmi dôležité, lebo zameranie človeka len na majetok, na peniaze, ako najvyššiu hodnotu, má za následok chamtivosť, lakomstvo, korupciu, vykorisťovanie, a aj zločiny. Keď si človek urobí z majetku modlu, ktorej zapredá dušu a česť, začne klamať, kradnúť, podvádzať…, čím spôsobuje iným utrpenie.
Na druhej strane musíme konštatovať, že majetok je cenná hodnota, preto je pre mnohých lákadlom, lebo si zaň môžu dopriať aj také veci, ktoré nie sú nevyhnutné pre život. Však ktosi by teraz mohol namietať, že si protirečím, lebo na jednej strane hovorím o nebezpečenstve majetku a na druhej o jeho potrebe. Lenže tu nie je protirečenie! Majetok a konkrétne peniaze, sú potrebné, ale nie sú všetkým. Človek ich nesmie mať na prvom mieste v rebríčku svojich životných hodnôt. Lebo ak by tvorili základ jeho blaženosti a šťastia, najbohatší ľudia by museli byť v zásade najšťastnejšími, čo však nie je pravda.
Istý cestovateľ po Indii bol pozvaný k bohatému maharadžovi a o tejto návšteve sa zmieňuje vo svojom cestopise: Čakám v paláci, obdivujem skvosty okolo mňa a srdce mi bije túžbou vidieť človeka, ktorému toto všetko patrí. Zrazu sa objaví sluha, pokloní sa a povie, že jeho veličenstvo ma očakáva. Prechádzame cez množstvo krásnych miestností, až napokon sluha otvorí veľké krídlové dvere a my stojíme pred veličenstvom. Sedí na veľkej zlatej stoličke, môže byť o niečo starší ako ja, má malú postavu a je úplne ochrnutý, takže sotva dokáže pohnúť končekmi prstov na rukách. Je na neho strašný pohľad, vôbec neviem, čo mám povedať, ale jedno viem určite, že moje zdravie je pre mňa väčšie bohatstvo, ako všetka nádhera okolo mňa.
Je naozaj pravdou, že bohatstvo a peniaze nie sú všetkým a sú okolnosti, kedy nemajú vôbec žiadnu cenu. Napríklad na púšti, kde kúsok chleba a hlt vody pomôžu viac, ako mech zlata. Alebo si spomeňme na Ježišove podobenstvo o boháčovi: Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.
Pouvažujme preto aj my, aký postoj máme k majetku. Čo pre mňa znamená? Na ktorom mieste v rebríčku mojich životných hodnôt sa nachádza? Sú peniaze pre mňa nevyhnutné iba na prežitie, alebo sa stali pre mňa modlou, kvôli ktorej som zavrhol všetky podstatné a dôležité životné hodnoty?
Ježiš nám chce cez mladého muža z evanjelia povedať, že pre večný život, ktorý je pre nás podstatný, je nevyhnutné, aby sme uznali, že Boh, krása duše a dobré skutky, sú viac, ako majetok. Túto myšlienku geniálne rozvinul v poviedke vynikajúci spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj, keď píše o lakomcovi, ležiacom na smrteľnej posteli, ktorí prosí synov, aby mu do hrobu dali peniaze, čo aj splnili. Keď zomrel, šiel tmavým tunelom, na konci ktorého boli dve cesty, jedna viedla do tmy a druhá do svetla. Vykročil po svetlej ceste, na konci ktorej stál pri veľkej bráne anjel. Okolo neho bolo veľa pekných vecí, po ktorých nadšene siahal a túžil po nich. Anjel ho však prekvapil: Tu sa platí. Boháč sa usmial a vytiahol bankovky, ktoré mu dali synovia do truhly. Anjel však reagoval: Tieto peniaze v nebi nemajú žiadnu hodnotu, tu sa platí iba drobnými. Boháč sa preto nasledujúcu noc zjavil synom a pýtal od nich drobné mince, ktoré mu aj dali. Znova absolvoval cestu k anjelovi, a keď pred ním vytiahol drobné, ten ho opäť sklamal: Tu platia iba drobné dobré skutky a tie ty nemáš…
Možno niekto si povie, že tieto slová sú v kostole aj zbytočné, veď koľko bohatých ľudí sem chodí! Obyčajne sú tu dôchodcovia alebo ľudia, ktorí majú problém vyžiť z mesačného platu, teda pre nich by bohatstvo nemalo byť prekážkou do nebeského kráľovstva. Netešme sa však zbytočne. Radšej sa pýtajme: Som naozaj slobodný pred všetkými materiálnymi vecami aj vo svojom srdci? Dal by mi v tejto chvíli Ježiš pečiatku umožňujúcu vstúpiť do jeho kráľovstva? Využime dnešnú nedeľu, aby sme dokázali zaujať taký postoj k majetku, ako ho od nás požaduje Pán.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
