Kvetná nedeľa – rok B
Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.“ A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“
Mk 15, 1- 39
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý z nás si rád pozrie dobrý film alebo divadlo. Keď nás dej naozaj dokáže upútať, stávame sa, aj nechtiac, jeho súčasťou. Veľmi radi by sme vtedy ovplyvnili jeho priebeh alebo záver. Vieme však, že je to nemožné, lebo sme iba pasívnou súčasťou deja.
Pred malou chvíľou sme ukončili pašie, v ktorých nám evanjelista Marek priblížil umučenie a smrť Ježiša Krista. Aj pred naším zrakom sa odohrávalo divadlo, ktoré však nemalo ľudský pôvod, ale ho zinscenoval sám Boh. Chcel nám ním priblížiť svoju lásku a zároveň nás aj pripraviť na udalosti, ktoré nás čakajú počas Veľkého týždňa. Spomeňme Poslednú večeru, Ježišovo zajatie, umučenie, smrť, ale aj zmŕtvychvstanie.
Aj my sme boli vtiahnutí do Božieho divadla, ktoré však na rozdiel od iných dramatických diel, môžeme ovplyvniť svojím vzťahom k Ježišovi a ku krížu. Aký vzťah si k nim vypestujeme, takými divákmi sa staneme. Pre jedných môže byť kríž symbolom víťazstva, pretože veria, že Ježiš premohol smrť a vstal z mŕtvych. Pre ďalších symbolom bláznovstva, lebo oni považujú Krista iba za akéhosi náboženského rojka alebo fanatika, ktorý si vlastne všetko spôsobil sám a keby sedel spokojne doma, nič zlého by sa mu nestalo. Tieto dve skupiny už vyše 2000 rokov stoja pod krížom a medzi nich patríme aj my. Do ktorej by som sa zaradil ja? K tým, ktorí si vybrali Ježiša za svoj ideál, alebo k tým, ktorí ho zapierajú a posmievajú sa mu?
Svojím postojom ku Kristovi sa stávam aktívnym divákom, jedným z davu, cez ktorý sa prediera na Kalváriu. Chcem mu pomôcť? Dá sa to vôbec? Ale, áno! Napríklad tým, že mu odľahčím kríž cez dobrú veľkonočnú spoveď, alebo tým, že ho nábožne a hodne prijímam v Eucharistii, či sa s ním stretávam pravidelne pri omši, v modlitbe alebo v blížnych. Ježišovo umučenie nás pobáda k láske, k milosrdenstvu, k dobrým medziľudským vzťahom.
František z Assisi často rozjímal o večnosti. Raz, keď sa vrúcne modlil za spásu svojej duše, zrazu počul z kríža hlas, ktorý ho nabádal otvoriť omšovú knihu a čítať z nej. Svätec poslúchol a otvoril ju akurát na strane, kde čítal slová: Umučenie nášho Pána Ježiša Krista… Knihu otvoril ešte dvakrát a vždy na tých istých slovách. Nerozumel, čo to znamená, a tak prosil Ježiša o znamenie, aby pochopil. Dostalo sa mu tejto odpovede: Často si pripomínaj umučenie Ježiša Krista, uč sa od neho a nebudeš zatratený.
Aj my si ho dnes pripomíname, ale nielen to, chceme sa od Krista učiť láske, milovať kríž, spolu s ním trpieť, a tak vykupovať tento svet.