V živote sa udejú niektoré udalosti, ktoré ho celý ovplyvnia. Napríklad, niekto urobí dajaký zlý skutok, pre ktorý sa dostane do väzenia a my povieme, že to s ním pôde celý život. Ale aj keď niekto už od mladosti je nezištný, pomáha druhým, je čestný a spravodlivý, tiež to s ním pôjde celý život. Presne tak je tomu aj v náboženskej oblasti, lebo tak, ako bol človek vychovaný vo viere, prejavuje sa aj vo svojom živote.

Dnes, na slávnosť Najsvätejšej Trojice si pripomíname najväčšie tajomstvo našej viery o ktorom hovoril aj Ježiš Kristus. Potvrdzuje to dnešné evanjelium: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Jadrom tohto tajomstva je skutočnosť, že je iba jeden Boh, ale v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý.

Najmä, vy starší, počas tých dlhých rokov, čo chodievate do kostola, ste si iste vypočuli veľa príhovorov o Trojici, ale aj my by sme chceli dnes aspoň trocha poodhrnúť záves tohto tajomstva. Musíme však hneď skonštatovať, že našim úbohým rozumom sa nám to nepodarí, a tak nám nezostáva nič iné, iba so svätým Pavlom zvolať: Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! Najsvätejšia Trojica nás však aj napriek nášmu slabému rozumu sprevádza celý život, čo si my častokrát ani celkom dobre neuvedomujeme a pri každom takom stretnutí jej vlastne čosi sľúbime.

Prvé stretnutie s Trojjediným Bohom bolo pri našom krste, kedy nám kňaz na hlavu lial vodu a hovoril: Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého… V tejto chvíli nás Boh – Otec prijal za svoje deti, Boh – Syn z nás urobil svojich bratov a sestry a Boh – Duch Svätý osvietil našu dušu. Tak sa náš život začal vlastne v mene Trojjediného Boha a hoci sme ešte nevedeli rozprávať, sľúbili sme ústami našich rodičov a krstných rodičov, že budeme vyrastať vo viere a v láske k Bohu. Tento sľub mali realizovať tí, ktorí ho za nás dávali. Preto je teraz na mieste otázka pre rodičov i krstných rodičov: Splnili ste tento sľub? Odovzdali ste vašim deťom a krstným deťom vieru? Naučili ste ich milovať Boha? Vy sami žijete, ako veriaci, pokrstení ľudia, ako Božie deti?

Ďalšie naše stretnutie s Najsvätejšou Trojicou sa udial v spovednici, kde sme počuli slová: A ja ťa rozhrešujem v mene Otca i Syna i Ducha Svätého… Trojjediný Boh nám odpustil všetko zlo, ktoré sme popáchali a neustále nás čaká, aby sme padli pred ním na kolená, vyznali sa a znova povstali z hriechov. Ale buďme úprimní: Využívam spoveď k očisteniu a k povstaniu z hriechov? Ako často pristupujem k tejto sviatosti?

Mohli by sme takých stretnutí vymenovať veľmi veľa, skúsme sa však zamerať ešte aspoň na jedno. Jedného dňa ste stáli pred oltárom a sľubovali ste si vernosť po celý život. Vtedy kňaz položil na vaše ruky štólu a povedal: A ja v mene svätej Cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha Svätého… Vtedy ste, milí manželia, prisahali, že budete stáť jeden pri druhom, v šťastí i v nešťastí, v dobrom i v zlom, v zdraví i v chorobe. Dodržali ste to? Sľuby treba plniť a najmä tie, ktoré dávame Bohu, lebo slovo z nás robí čestných ľudí.

V kostole Panny Márie v San Franciscu sa cez Vianoce z Jasličiek stratila soška malého Jezuliatka. Hneď začali po nej pátrať, ale neúspešne. Keď sa už zdalo, že ju nenájdu, istý policajt si všimol, ako malý sotva 7 ročný chlapec ťahal červený vozík a v ňom bola soška. Chlapca začal poriadne hrešiť a vyčítať mu, prečo kradol. Chlapec mu však skočil do reči, uprene naň pozrel a radostne mu oznámil: Viete, pane, písal som Ježiškovi, aby mi priniesol červený vozík a sľúbil som mu, že keď ho dostanem, tak ho prvého povozím. Tak plním svoj sľub a od rána ho vozím po uliciach.

Tento milý a úsmevný príbeh nám hovorí, že Boh plní svoje sľuby a v tom ho máme napodobňovať aj my. Zaumieňme si, že všetko chceme konať na väčšiu česť a slávu Najsvätejšej Trojice a celý život jej chceme byť verní.