Kontakt
Svätodušná nedeľa – rok B
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
Sk 2, 1- 11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci sa tešíme na niektoré sviatky v cirkevnom roku. Na prvom mieste je treba spomenúť Vianoce, na ktoré čakajú mladí i starí. Počas týchto sviatkov si uvedomujeme nekonečnú lásku nebeského Otca, ktorý poslal na svet vlastného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal život večný. Všetci očakávame aj sviatky Veľkej noci, počas ktorých si pripomíname dobrotu Božieho Syna, ktorý obetoval za nás svoj život. K týmto sviatkom treba prirátať aj ten dnešný – Turíce, ktoré vliali do ľudských duší plápolajúci oheň Ducha Svätého.
Skutky apoštolov opisujú tento významný deň takto: Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
Duch Svätý zostúpil na apoštolov v podobe ohňa. Sila ohňa je veľká a pokiaľ sa využíva na dobro, svieti, zohrieva a očisťuje. Túto silu chcel Duch Svätý prejaviť aj na apoštoloch.
V prvom rade im osvietil mysle a zahnal od nich tmu nevedomosti. Je síce pravda, že apoštolov vyučoval sám Ježiš, ktorý dokázal, že je najlepším učiteľom cez svoje divy a zázraky, ale apoštoli, vo svojej ľudskej slabosti, neboli schopní pochopiť celkom jeho učenie. Ježiš to veľmi dobre vedel, preto im povedal: Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. Tento Pánov prísľub sa splnil v dnešný deň, keď jeho Duch osvietil srdcia učeníkov a spôsobil v nich obrovskú zmenu. Prestali hľadať šťastie v pozemských veciach, prestali sa báť utrpenia. Z ľudí zameraných na pozemské veci sa stali ľudia duchovní, ktorí sa tešili z toho, že môžu pracovať pre svojho Majstra.
Duch Svätý im ďalej naplnil srdcia, takže zahoreli dosiaľ nevídanou láskou ku Kristovi. Je pravda, že Ježiša milovali aj pred zoslaním Ducha, čo potvrdzujú ich skutky, keď zanechali domovy, rodiny, siete a loďky… Lenže táto láska ešte nebola dokonalá a v plnej nahote sa prejavila po Ježišovom zajatí, keď sa všetci od neho rozutekali a po ukrižovaní sa zamykali zo strachu pred prenasledovateľmi. Pravá láska sa ich zmocnila až po Turícach, kedy boli ochotní za svojho Majstra otvoriť dvere dokorán a ohlasovať jeho evanjelium, obetovať bolesť a utrpenie, ale aj položiť životy.
Oheň Ducha Svätého ich tiež očistil, veď Ježiš dobre poznal ich chyby a slabosti, a preto im prikázal, aby sa nevzďaľovali z Jeruzalema, pokiaľ nepríde Svätý Duch. Keď na nich zostúpil, rozpŕchli sa po celom vtedajšom svete a stali sa neohrozenými hlásateľmi učenia ich Majstra.
Traja bratia si delili dedičstvo, ale nedokázali sa na ničom dohodnúť. Hádali sa a urážali pre každú maličkosť. V kuchyni bola stará drevená lavica, a keďže ju chceli všetci traja, rozhodli sa ju rozpíliť na tretiny. Kým sa hádali, strhla sa prudká letná búrka a blesk zapálil strom vedľa maštale. Za chvíľu bola časť gazdovstva v plameňoch a zhorela aj lavica, ktorú vyniesli z domu, aby ju rozpílili. Keď oheň uhasili zahanbení bratia so sklonenými hlavami sa objali a chlapsky si podali ruky. Tie mali špinavé, čierne a popálené, ale ich rozum a hlavne srdcia už boli čisté.
Aj my sa v tejto chvíli nechajme zapáliť ohňom Ducha Svätého a dovoľme mu, aby vyhnal z našej duše všetko zlo našich hriechov a neprávostí, aby sme zostali čistí, úrodní a ochotní vždy prijať Krista. Ak mu to dovolíme, aj nás osvieti a pomôže nám, aby sme nehľadali šťastie iba v pozemských veciach a nebáli sa utrpenia. Naše srdcia zahreje svojou láskou a posilní ich, aby sme už viac nezrádzali a neopúšťali Ježiša, ale aby sme dokázali pre neho aj trpieť. A tak očistení od hriechov budeme posilnení v boji proti vášňam, náruživostiam a pokušeniam, ktoré ako divé zvery na nás denno-denne dorážajú. Je isté, že sa nestaneme svätými a bezhriešnymi, ale budeme posilnení v boji proti zlu a v snahe konať dobro.
A o čo máme prosiť na záver našej meditácie?
Príď, Duchu Svätý, osvieť náš rozum a daj, aby sme pochopili tvoju náuku, podľa nej žili, a tak si zaslúžili spásu!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
