Na celom svete majú vianočné sviatky veľa tradícií, symbolov, zvyklostí… Existuje však jeden symbol, ktorý je známy na celom svete – betlehem. Ľudia ho všade poznajú, ako malebné zaspaté mestečko, v ňom malý domček, v domčeku leží v jasliach dieťa a nad ním stojí muž a žena. Okolo jasieľ sú zhromaždení pastieri, ktorí dieťatku prinášajú dary. Niektorí stoja, iní kľačia a ďalší sa mu klaňajú. Obraz ešte dopĺňajú zvieratá, dýchajúce na dieťa a ovečky, ktoré pastieri pasú na okolitých pastvinách.

Aj my sme si doma k vianočnému stromčeku postavili betlehem. Jedni z papiera, iní z dreva, ďalší zo šúpolia alebo porcelánu… Betlehem máme aj v našom kostole, a hneď dva: jeden pohyblivý, pre radosť detí a druhý vyrezávaný z dreva, ktorý nám približuje iba tie najpodstatnejšie postavy Vianoc. A keby som sa spýtal, prečo to robíme, iste mnohí by ste odpovedali protiotázkou: Aké by to boli Vianoce bez betlehema?

Musíme však za našou vianočnou tvorivosťou vidieť čosi omnoho viac: Jednej noci sa na zemi narodil Boží Syn, Ježiš Kristus. Narodil sa z nepoškvrnenej Panny. V tej chvíli sa celý svet stal krajším a my sme získali Brata, ktorý urobil svojím príchodom našu Zem najkrajšou a najvznešenejšou spomedzi všetkých nebeských telies. Ale ešte čosi nám chce povedať dnešná slávnosť: V Betleheme vládla atmosféra lásky a tento kúsok sveta sa stal symbolom lásky, ktorú potom dospelý Ježiš Kristus prenášal na celý svet a svojím životom a láskou šíril medzi všetkých. Krásne túto skutočnosť už roku 700 pred narodením Krista vyjadril prorok Izaiáš. Vypočujme si krátku časť jeho proroctva: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť. Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou batoľa. Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more (Iz 9,1-7; 11,6-9).

Na túto skutočnosť reagoval aj blahoslavený Ján Pavol II., keď navštívil starobylú Nitru. Mládeži tam povedal tieto krásne slová: Som vďačný Bohu a som rád, že som mohol prísť do starobylej Nitry, ktorá je Betlehemom kresťanstva na Slovensku. Čo chcel pápež v skutočnosti vyjadriť týmito slovami? Iste chcel aj vyzdvihnúť historický význam Nitry pri šírení kresťanstva u nás, ale najmä chcel povedať, že Betlehemom sa môže stať každé miesto na zemi, odkiaľ sa šíri viera a láska.

V duchu tejto myšlienky Svätého Otca sa nám prihovára aj dnešná slávnosť. Betlehemom by sa mala stať každá naša rodina, ktorá je naplnená vzájomnou láskou. Betlehemom by sa mala stať každá naša farnosť, v ktorej si veriaci nájdu cestu k sebe, budú ochotní si pomáhať, vyhnú sa nepriateľstvám a budú pestovať v sebe cirkevného ducha. Betlehemom by sa mal stať každý jeden z nás a šíriť lásku v zamestnaní, v škole, na každej spoločenskej alebo politickej udalosti. Preto využime dnešný svätý deň, aby sme sa zamysleli každý sám nad sebou a odpovedali si na otázku: Som Betlehemom?

O niekoľko dní betlehem poskladáme, figúrky uložíme do škatule a nájdeme im také miesto, aby nám počas roka nezavadzali. Všetkým želám, aby nikto neodložil ducha betlehema z našich rodín, z našej farnosti, z našich sŕdc, aby sme nielen počas týchto vianočných sviatkov boli betlehemom, ale aby to bolo na nás vidieť v celom nastávajúcom roku, a tak sme sa stali kresťanmi nielen podľa mena, ale predovšetkým podľa života.