Kontakt
1. pôstna nedeľa – rok C
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: „Nielen z chleba žije človek.“ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ Ježiš mu povedal: „Je napísané: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: „Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,“ a „vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Ježiš mu odvetil: „Je povedané: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
Lk 4, 1- 13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Po Vianočnom období a krátkom Období „cez rok“ vstúpili sme na Popolcovú stredu do Pôstneho obdobia. V tomto čase sa mení liturgická farba, odstraňuje sa výzdoba z oltárov a tejto dobe sa podriaďujú aj liturgické texty a omšové modlitby. Pôst sme začali pekne „z ostra“, keď nás prorok Joel vyzval k úprimnému vnútornému pokániu: Roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie. Prečo je tu práve výzva na pokánie? Preto, lebo pokánie je odpoveďou na hriech, je snahou o uzmierenie človeka s Bohom.
Človek je Božie dielo. Všetko, čo má, čím je, má od Boha. Preto sa dá právom očakávať, že plne uzná svoju závislosť na ňom a celým životom bude ukazovať svoju vďačnosť a lásku Stvoriteľovi. Lenže človek zlyhal a začal podozrievať nebeského Otca, že je k nemu neúprimný, že mu nedal všetko, čo mu mohol dať, zatúžil kráčať svojou cestou a odmietol poslúchnuť – a to je hriech! Svätý Augustín hriech opisuje ako: Skutok, slovo alebo žiadostivosť proti večnému Božiemu zákonu…
Keď staviame dom a neriadime sa pritom prírodnými zákonmi, napr. o zemskej príťažlivosti, pevnosti hmôt..., dom sa zrúti. Tak je to aj s človekom, ktorý chce žiť proti mravným a morálnym Božím zákonom. Prichádza k nemu diabol, a ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, pokúša ho, navádza na zlo a ponúka mu hriech. Keď si trúfol na Ježiša, o čo skôr si trúfne na nás. A človek, ktorý nechce žiť podľa Božích zákonov, prepadne mravnej skaze.
Hriech je v prvom rade škodou pre samotného človeka. Škodou, ktorú si sám spôsobil a je za ňu zodpovedný. Podobne je to aj s vodičom, ktorý nerešpektovaním dopravných predpisov spôsobí haváriu, je zodpovedný za škody spôsobené sebe aj iným. Boh nás stvoril pre seba, preto máme vo všetkom dávať prednosť jeho vôli. Keby bolo možné, aby sa hmotný svet vzoprel prírodným zákonom, tak by zničil sám seba. My sme dostali od Boha rozum a slobodnú vôľu, a tým možnosť rozhodovať sami o sebe, ale aj možnosť, keďže nám dal a rešpektuje našu slobodu, rozhodovať aj sami proti sebe. Skutočné ľudské záujmy majú korešpondovať s Božími záujmami, s Božou vôľou. Postaviť sa proti Bohu, je vzburou nielen proti nemu, ale aj proti sebe. Preto je hriech vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona. Niet hriechu, kde niet slobodného a dobrovoľného ľudského rozhodovania.
Ľudia dostali od Boha celý svet, aby ho spoznávali a podmanili si ho, zachovávajúc prírodné a mravné zákony. Lenže zatúžili po niečom, čo im nepatrilo, prejavili netrpezlivosť v jeho podmaňovaní, chceli ho ovládnuť naraz, lebo tak im sľuboval diabol: Naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!? Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.
V gréckych bájach sa rozpráva o Daidalovi a Ikarovi. Daidalos túžil slobodne lietať ako vták, preto vyrobil krídla sebe aj synovi. Krídla však boli z peria a vosku, preto keď ich pripevňoval synovi, varoval ho, aby neletel ani príliš vysoko, ani príliš nízko. Keďže syn neposlúchol, vzlietol blízko k slnku, vosk sa roztopil a krídla sa rozpadli. On sa zrútil do morských hlbín a zahynul.
Alebo iná báj hovorí o Faetonovi, ktorý chcel riadiť po oblohe slnečný voz. Jeho otec Helios, boh slnka, ho márne varoval. Keďže neposlúchol, nezvládol riadenie, zhorel v slnečnej vyhni a celej zemi spôsobil nesmierne škody. Kde sa k zemi horiaci voz priblížil príliš blízko, vypálil ju na púšť, kde sa od nej príliš odchýlil, všetko vymrzlo.
Počiatkom hriechu, zla, nešťastia, utrpenia… je neposlušnosť. Spomeňme hriech prvých ľudí, bratovraždu Ábela, Sodomu a Gomoru... Aj Ježiš vymenováva zlé vlastnosti, ktoré vychádzajú zvnútra človeka a poškvrňujú ho: Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. A tiež aj svätý Pavol vo svojich listoch často vymenováva zlé činy, ktorým by sa mali kresťania vyhýbať. Za najťažší hriech v prvých storočiach kresťanstva sa pokladalo odpadnutie od viery. Dokonca svätý Cyprián tvrdil, že tento hriech ani nemôže byť odpustený, lebo je to zrada na samom Bohu. Ďalším ťažkým previnením bola vražda, ako najvážnejší prejav nelásky k blížnemu.
My ale vieme od Ježiša Krista, že Boh aj za tie najstrašnejšie hriechy, zloby, nenávisti a rúhania voči nemu, ponúka odpustenie už v tom okamihu, keď v ľudskej duši vyrastá rozhodnutie márnotratného syna: Vstanem a pôjdem k Otcovi… V tej chvíli človek poznáva svoju vinu, je mu ľúto, že urazil Boha a chce ho poprosiť o odpustenie.
V tomto duchu prežime tohoročný štyridsaťdňový pôst. Uvedomme si, že hoci diabol útočí aj na nás, máme slobodu rozhodovania sa, a preto vždy stojme na Božej strane, vedomí si toho, že je stále pri nás a s jeho pomocou zvíťazíme nad zlom. Roztrhnime si srdcia a vysypme odtiaľ všetko to, čo je na prekážku medzi nami a naším nebeským Otcom.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
