Mám pre vás radostnú správu: Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!

Prečo to urobil? Prečo prišiel na svet a pozemský život ukončil takou potupnou smrťou?

Aby sme lepšie dokázali nájsť odpovede, vyberme sa spoločne do najkultúrnejšieho mesta Ježišových čias – do Ríma. Poprechádzajme sa v duchu po uliciach a sledujme, čo sa na nich deje. Už od skorého rána sa sem zbiehajú ľudia zo širokého okolia, aby na jarmokoch predávali svoj tovar. Dajú sa tu dokonca kúpiť aj ľudia. Mladí chlapci a dievčatá stoja v rade, na krku im visí tabuľka s cenou a čakajú na nového pána. V duchu premýšľajú, čo s nimi bude, ako sa k nim bude správať, či ich nebude biť a týrať… Vedia o istom Vadiovi Pollionovi, ktorý si kúpil človeka len preto, aby ho zabil a kŕmil ním svoje zlaté rybičky. Z jarmoku sa presuňme do chrámu, v ktorom obetujú starších mužov akémusi bôžikovi. Blízko chrámu je cirkus, v ktorom zápasia dvaja silní muži a zvíťazí ten, kto zabije svojho protivníka. Aj z týchto bolestných príbehov vidíme, že najkultúrnejšie mesto sveta za Ježišových čias sa vyznačovalo aj nezmyselnými vraždami, čím potvrdzovalo, že ľudský život nemal žiadnu cenu.

Tu je odpoveď na otázku, prečo Ježiš prišiel, zomrel a vstal. Chcel do sveta plného zrady, intríg, nenávisti, zloby a nerestí priniesť lásku. Prišiel z lásky, žil tu z lásky, zomrel z lásky aj vstal z lásky.

V evanjeliu pozorujeme Petra, Jána a Máriu Magdalénu, ako stoja pred prázdnym hrobom a vydávajú svedectvo o Kristovom zmŕtvychvstaní. Zmŕtvychvstalý Pán je proti ponižovaniu ľudí, proti násiliu, proti vraždám, proti teroru… On je za odpúšťanie, lásku, milosrdenstvo, za život bez konca… Jasne povedal apoštolom, a teda aj nám: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.

Ako je s nami? V troch daroch, ktoré nám zanechal pri Poslednej večeri: kňazstvo, Eucharistiu a lásku. Je prítomný v kňazovi, skrze ktorého nám dáva svoje sviatosti. Je prítomný v Eucharistii, vďaka ktorej vstupuje do našich duší a je prítomný v láske, ktorú naznačil, keď apoštolom umyl nohy a prikázal aj nám, aby sme podobne konali. Chce, aby sme sa vzájomne milovali, odpúšťali si a pomáhali si.

Do podhorskej dediny, v ktorej sa končí asfaltka, prišiel cudzinec na veľkom a veľmi drahom aute. Zabrzdil pri jednom dedinčanovi a lámanou slovenčinou sa ho spýtal, kadiaľ ide ďalej cesta. Dedinčan mu vysvetlil, že asfaltka u nich končí a ďalej už pokračuje iba prašná poľná cesta, ktorá vedie na pasienky a ďalej do hory. Cudzinec vytiahol mapu a ukazuje mu, že na nej je cesta zakreslená. Na to mu dedinčan odvetil, že mapa nesúhlasí so skutočnosťou. Cudzinec pokrútil hlavou a nahnevaný dodal: Prekliata dedina, v ktorej niet cesty. Viete si ho predstaviť, ako sa so svojím veľkým autom vytáčal v úzkej uličke?

Aj náš život sa niekedy podobá onomu cudzincovi. Dostaneme sa do takej situácie, že nevieme ako ďalej a máme pocit, akoby ďalej ani neviedla cesta. Pripadáme si neschopný otáčať sa v tomto svete. Nemajme strach! Stojí pri nás Zmŕtvychvstalý a ponúka nám poklady svojej lásky – odpustenie a svoje Telo. Využime jeho ponuku a potom nikdy nebudeme musieť povedať: Môj život je zbabraný, ale povieme s úsmevom: Môj život s Kristom je krásny a naplnený!