Kontakt
2. veľkonočná nedeľa – rok C
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
O mnohých svätcoch, ktorí ako misionári začali šíriť vieru v jednotlivých krajinách, sa hovorí, že sú apoštolmi toho územia. Našimi apoštolmi sú Cyril a Metod. Japonsko má Františka Xaverského, Anglicko Augustína z Canterbury... Vôbec, každá krajina, v ktorej je kresťanstvo, má svojho apoštola. Prečo o tom hovorím?
Vypočuli sme si evanjelium, ktorého hlavnou postavou je apoštol Tomáš. Patril medzi Dvanástich, ktorých si Pán vyvolil, aby boli svedkami všetkého, čo robil a učil. Tomáš sa stal apoštolom Ježišovho zmŕtvychvstania.
Jeho správanie je veľmi pekne vystihnuté v evanjeliách. Bol presný, pevný a racionálny. Takto sa prejavuje, keď sa Ježiš dozvedel, že Lazár ochorel. Apoštoli poznali situáciu a vedeli, aké veľké nebezpečenstvo im hrozí čo len v blízkosti Jeruzalema. Tomáš však prehlási: Poďme aj my a umrime s ním. Alebo pri Poslednej večeri, keď apoštolom Ježiš oznamoval, že odchádza k Otcovi a chcel ich vlastne potešiť: Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte. Tomáš mu vtedy skáče do rečí a hovorí: Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?! A Ježiš mu vysvetľuje: Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.
Z tohto Tomášovho správania vidno, že naozaj bol veľmi náročný a zakladal si na tom, aby všetko poznal a pochopil svojím rozumom. A táto náročnosť sa prejavila aj po Pánovom zmŕtvychvstaní: Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch, a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
Nás možno napadne: Čo to bolo u Tomáša? Nevera, alebo iba skrytá veľká láska k Ježišovi, ktorá chcela mať úplnú istotu? Nech je už odpoveď akákoľvek, jedno je isté: Tomáš znamená pre mnohých žiadané svedectvo, svedectvo videného. Možno bol menej šťastný ako iní, ale po Ježišovom zjavení bol však istejší. Videl a nikdy viac nezabudol. Dodnes z neho žiari Otcova sláva, keď Boh použil aj jeho pochybnosť, aby dal najavo Synovo zmŕtvychvstanie. Najskôr Tomáš pochyboval, ale potom vyznal: Pán môj a Boh môj! Odvtedy hlása zmŕtvychvstanie tým, ktorí stále pochybujú, a preto je apoštolom zmŕtvychvstania.
Možno sa budeme brániť myšlienke, že Tomášovo pochybenie osoží aj nám. Ale buďme úprimní - aj dnešný človek najskôr uverí tomu, čoho sa dotkne. Je zdržanlivý a nedôverčivý a doslova túži po tom, aby sa mu tajomstvá viery vyložili na stôl. Lenže, kto to dokáže? Pravdu nemožno vždy preniknúť očami alebo rozumom! Vezmime si elektrinu alebo röntgenové lúče, ktoré nevidíme, a predsa účinkujú!
Iní ľudia tvrdia, že ak majú byť veriacimi, museli by žiť za Ježišových čias a všetko vidieť na vlastné oči. To je však veľký omyl! Viera nezávisí od očí, ani od času, ale od srdca. Je tu veľký predpoklad, že aj zoči-voči Ježišovi by sme boli takí, ako sme teraz.
Máme chyby? Mali by sme ich aj vtedy. Nemáme záujem o duchovné veci? Nemali by sme ho ani vtedy. Nemáme čas čítať Písmo? Ani vtedy by sme nemali čas počúvať Pána. Všímame si v náboženstve iba kuriozity a pochybné zjavenia? Práve tak povrchne by sme pozorovali aj Kristove zázraky. Nechceme zmeniť svoje zmýšľanie? Práve takí povrchní by sme bývali na Ježišove výzvy za jeho života. Nerobme si ilúzie a neklamme sa. Chyba nie je v čase, v ktorom sme sa narodili, ale v nás. Ani my by sme nespoznali Krista na cestách Palestíny, ako ho nespoznali tisíce ľudí, ktorí na neho síce zvedavo hľadeli, ale nenechali sa ním ovplyvniť.
Preto má Tomáš pre všetkých týchto ľudí, a teda aj pre nás, taký obrovský význam. Podáva svedectvo, že Ježiš žije, a tým posilňuje našu slabú vieru. Aj napriek jeho nevere ho Pán neprestal mať rád, ale nabáda ho k väčšej viere: Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili. Tomáš všetko napráva, padá Ježišovi k nohám a vyznáva: Pán môj a Boh môj!
S vierou mali problémy aj veľkí svätci. Terezka Ježiškova vyrastala v hlboko nábožnej rodine a mala všetky predpoklady k tomu, aby jej viera bola pevná a silná. Vo svojom denníku však zanechala túto správu: Vznikajú vo mne myšlienky najhoršieho materialistu. Víria mi v hlave všetky argumenty, ktoré jestvujú proti viere. Necítim pod nohami pevnú pôdu vo viere…
Aj my často máme vo viere pochybnosti. Chceme, aby sa nám jednotlivé pravdy vyložili doslova na stôl, alebo túžime žiť v Ježišových časoch. Myslím, že sme sa dnes presvedčili o tom, že aj keby boli splnené všetky tieto naše požiadavky, aj tak by sme mali problémy s vierou. Preto prichádza k nám apoštol Tomáš, ktorý padá k Ježišovým nohám a po dôkladnom presvedčení vyznáva: Pán môj a Boh môj!
Uverme mu a žime podľa tejto jeho viery! Ježiš je aj našim, mojím Pánom a Bohom!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
