3. adventná nedeľa – rok C
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja: Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
Lk 3, 10- 18
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kto z vás má malé deti, dobre pozná otázku: Čo mám robiť? Tú istú otázku však kladú aj dospelí ľudia. Robotník svojmu majstrovi, študent učiteľovi a mnohí aj Pánu Bohu.
Preto nás ani neprekvapí, že podobnú otázku kládli ľudia Jánovi Krstiteľovi, ktorí sa k nemu zhromaždili. On spokojne odpovedá všetkým, ktorí mali záujem sa nechať poučiť: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Nevymáhajte viac, ako vám určili! Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!
Srdcia Jánových poslucháčov boli plné očakávania z príchodu Mesiáša. Ján však túto situáciu nevyužil na vlastné povýšenie, ale sa ukázal ako čestný človek, keď prehlásil: Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja: Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.
Pred časom zomrel pán farár, ktorý mal brata. Keďže boli dvojičky, veľmi sa na seba podobali. Jeho brat bol veľký figliar. Raz prišiel do krčmy, vypil si, zabával sa, tancoval a nechal si od harmonikára zahrať obľúbené pesničky. Ľudia ho oslovovali dôstojný pán a on ich vôbec nevyvádzal z omylu. Na brata kňaza však prišlo udanie k biskupovi, že pohoršuje ľudí. Ten si ho dal zavolať a pred svedkami z krčmy mu vyčítal jeho správanie. Kňaz odchádzal domov veľmi smutný a vedomý si svojej neviny. Cestou mu však svitla myšlienka, zastaviť sa u brata a jeho sa popýtať. Keď si všetko vysvetlili, brat navštívil biskupa a veci uviedol na správnu mieru. V nedeľu pri svätej omši kňaz celú záležitosť oznámil veriacim, aby sa predišlo ďalšiemu pohoršeniu.
Aj Ján sa mohol vydávať za Krista, čo však neurobil, ale naplno prejavil svoju úlohu predchodcu, ktorý vyzýva ľudí, aby sa dobre pripravili na príchod Pána. V tom duchu sa ho aj my spýtajme: Čo máme robiť? On nám odpovie: Nezatvárajte oči a srdcia pri telesnej aj duchovnej biede blížneho! Nebuďte sebeckí! Vďačne sa podeľte s jedlom, s odevom, s láskou, s milosrdenstvom…! Nebuďte brutálni a tvrdí! Nechcite ťažiť so svojho postavenia v rodine, v spoločnosti, v zamestnaní! Pri svojej práci a v celom svojom živote hľaďte na Boha! Iba ten, kto hľadí na Boha, je naozaj šťastný! Pozrite sa hore, priblížilo sa vaše vykúpenie!
Mladý, neskúsený námorník musel za každého počasia stáť v koši na stožiari plachetnice a pozorovať more. Počasie sa pomaly začalo zhoršovať, zadul silný vietor, ktorý prihnal ťažké mraky, z ktorých vzápätí sa spustil silný lejak. V tých chvíľach ho prenikla hrôza a bál sa o život. Zrazu pod sebou uvidel kapitána a kričal: Čo mám robiť? Kapitán sa usmial a poradil mu: Celou silou sa drž stožiara a pozeraj sa hore!
Podobnú radu nám dnes adresuje Ján Krstiteľ. Pridŕžajme sa Ježiša celou silou a s dôverou pozerajme naň. Tak isto to robil aj on. Nech dobrá vianočná svätá spoveď je toho dôkazom a Jánove rady sú pre nás dobrým motívom k spytovaniu svedomia.