Pýtali sa malého, päťročného Jožka, čím bude, keď vyrastie, a tak im odpovedal: Pánom falálom! Prečo? Lebo sa modlí za mamičku a otecka a má čielnu sukňu… Toto päťročné chlapča povedalo veľkú pravdu. Kňaz sa naozaj modlí za ľudí, presne podľa príkladu Ježiša Krista a je akýmsi mostom medzi Bohom a ľuďmi.

Aj Ježiš sa často modlil za ľudí a prosil, aby mali večný život. Dnes o tom jasne hovorí: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Zároveň prosí Otca, aby všetky ovce priviedol k nemu. Ježiš aj dnešným evanjeliom dáva najavo, že je kňazom, prostredníkom medzi Otcom a ľuďmi.

Ježišovo kňazstvo nie je egoistické, lebo túto moc si neponechal iba pre seba, ale zveril ju aj apoštolom. Tí sa mohli rozhodnúť či ju príjmu – veď mali možnosť tri roky študovať v Ježišovej škole. Po uplynutí tohto času pri Poslednej večeri boli všetci povýšení na kňazov Nového zákona. Dostali moc premieňať chlieb a víno na Telo a Krv svojho Majstra. Ježišovo prianie ale bolo ešte veľkorysejšie. Chcel, aby sa posledná večera konala na jeho pamiatku až do skončenia vekov. Preto apoštoli túto veľkú moc, ktorú dostali od Ježiša, odovzdali biskupom a oni ju zasa odovzdávajú kňazom. A tak môžeme každoročne počuť, čítať či vidieť na vlastné oči, ako obyčajne v mesiaci júni biskupi svätia nových služobníkov oltára, ktorí sa svojmu Pánovi odovzdávajú na celý život. Cez neho slúžia Cirkvi a aj bratom i sestrám.

Mnohých ľudí ale v súvislosti s kňazmi napadnú aj otázky: Aký význam má dnes kňaz? Čím môže byť pre spoločnosť osožný? A buďme úprimní, že aj mnohí ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci, tak uvažujú. Poslanie kňaza sa dá zhrnúť do troch bodov: Hlása Božie slovo, vysluhuje sviatosti a sväteniny a vedie zverený ľud k Bohu.

Musíme si uvedomiť, že kňaz pri hlásaní Božieho slova nehlása seba, ale Božie slovo. U oboch strán sa vyžaduje pokora, aby Božie slovo padlo do úrodnej pôdy. S pokorou sa musí kazateľ prihovárať poslucháčom a s pokorou musia poslucháči prijímať Božie slovo. Kazateľ nemôže poslucháčov podceňovať, lebo Rozsievač rozsieval semeno do každej pôdy. Ani poslucháči nemôžu pozerať na kazateľa iba ako na hriešneho a neschopného človeka, ale na toho, ktorého si Rozsievač vyvolil, aby ďalej rozsieval jeho slovo.

Iná povinnosť kňaza je vysluhovať sviatosti a sväteniny. Uvážte, ako sa cítite, keď dávate pokrstiť dieťa? Aký máte pocit, keď vychádzate zo spovednice? Ako prežívame okamih, keď kráčame zo svätého prijímania? Aká je nedeľa bez svätej omše…? Alebo kríž v domácnosti vám pripomenie vašu manželskú prísahu… Svätenička pri dverách, do ktorej ponoríte prst pri odchode z domu a prežehnáte sa, naznačuje, že idete niečo robiť v mene Božom. Všetko vám pripomína kňaza, ktorý vám buď vyslúžil sviatosť, alebo cez sväteninu prosil Ježiša, aby vás ochraňoval.

Kňaz prostredníctvom Božieho slova, sviatostí a svätenín vedie jemu zverený ľud k Bohu. Robí to preto, lebo toto poslanie mu zveril Pán. Sleduje tým vnútorné uspokojenie veriacich, ich čisté svedomie a smerovanie k Bohu.

Všetci ale vieme, že aj kňaz je iba človek, a nie vždy mu všetko na sto percent vyjde. Kňazskou vysviackou sa nezriekol ľudskej prirodzenosti, ba človek s chybami, zlými náklonnosťami a pokušeniami sa v ňom ešte silnejšie hlási. Diabol chce v ňom to zlé neustále prehlbovať, preto sa ľahko môže stať, že padne do hriechu... možno niekedy viacej, ako jeho veriaci. Čo vtedy treba robiť? Písať anonymy, volať televízie, strčiť ho ešte viac do bahna…?

Spomeňme si na veľkého spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. On sa pýtal sám seba: Leo, ozaj sa vždy držíš toho, čo hlásaš? A sám si dal odpoveď: Veru nie. Ale ľudia, nadávajte na mňa, a nie na cestu, ktorú hlásam!

Vyhýbajme sa krivým pohľadom na Krista, Cirkev, pápeža, na náboženstvo. Uverme, že kňazi aj napriek svojim ľudským slabostiam sa snažia hlásať čistého Krista, jeho svätú Cirkev, pravé náboženstvo… Neodsudzujme kňazov, ktorí robia chyby, ale prostredníctvom modlitby im pomáhajme. A nezabudnime, že budeme mať toľko a takých kňazov, koľko a akých si vymodlíme.

Spomeňme si dnes aj na seminaristov, ktorí sa pripravujú na kňazstvo a pritom vôbec netušia, aké ťažké a zodpovedné je byť kňazom, čo všetko v živote ich čaká! Modlime sa, aby dostali silu Dobrého pastiera a mohli raz sa postaviť na čelo Božieho ľudu.