Pred rokmi sa konal v Haagu Medzinárodný kongres trestného práva. Právnici z mnohých krajín sveta prejednávali vážny problém moderných manželstiev – nudu a omrzenosť. Konštatovali, že práve tieto neduhy vedú k nevere a cudzoložstvu, čoho dôsledkom je častokrát rozpad manželstva. Títo právnici predložili návrh, aby v budúcnosti cudzoložstvo nebolo považované za dôvod k trestnému stíhaniu a k rozvodu.

Otázka manželskej nevery je veľmi stará a spôsobila veľa zla, nešťastia, sĺz, rozvratov a smútku v detských očiach. Bola dôvodom množstva stresových a skratových situácií, ktoré neskôr vyústili aj vo vraždy. Môžeme smelo vyhlásiť, že manželská nevera je dôkazom existencie diabla, ktorý do jednoty vnáša rozkol, do úcty nenávisť, do lásky opovrhnutie, do nerozlučiteľnosti rozlučiteľnosť…

Vôbec nás neprekvapí, že aj pred Ježiša priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve. Mojžišov zákon v týchto prípadoch bol neúprosný – ukameňovať! Vraždu však chceli hodiť na Ježiša, a preto sa ho pýtajú: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? Ježiša otázkou postavili pred vážnu dilemu. Aj kladná, aj záporná odpoveď by bola pre nich vodou na mlyn. Buď by mu vykričali, že neuznáva zákon alebo, že je surovec, ktorý na jednej strane hlása lásku a odpustenie a na druhej strane nechá ženu zabiť. On však urobil niečo, s čím nik nepočítal: Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. A znovu sa zohol a písal po zemi. Vtedy si rad radom všímali, že píše ich hriechy, čudovali sa, odkiaľ ich pozná a pohoršovali sa, prečo ich nezmaže. Evanjelista to vystihol takto: Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Triasla sa od strachu, oči mala plné sĺz a počula Pánove slová, ktoré boli ako balzam na jej dušu: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Ona odpovedala: Nik, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!

Ako na márnotratnom synovi, tak aj na cudzoložnej žene, Ježiš znázornil Božie milosrdenstvo a lásku k ľuďom. Sám povedal: Kto vidí mňa, vidí Otca. Keď teda odpúšťa Ježiš, odpúšťa Otec a vôbec to neznamená, že koho odsúdia ľudia, musí odsúdiť aj Boh. Boh má iný meter, ako ľudia. My sme si možno teraz vydýchli a zrazu sa nám zdá Boh príťažlivejší, milší a láskavejší. Už sa nemusíme nútiť do modlitby, meditácie, na svätú omšu alebo veľkonočnú spoveď. Veď všade sa stretneme s dobrým Bohom, ktorý nás miluje a chce nám odpustiť.

Rybári sú niekedy nútení zostať na mori aj niekoľko dní a počas neprítomnosti očakávajú od manželiek, že im budú verné. Ak nie, platia veľmi prísne pravidlá a nepísané zákony. Z istej rybárskej osady rybári vyplávali na mesiac na more a po návrate jedného z nich informovali, že jeho manželka ho podviedla. Keď to ostatní počuli vyniesli krutý rozsudok: Treba ju zhodiť z vysokej skaly do mora. Poprava sa konala na druhý deň. Žena stála na kraji skaly so zviazanými rukami a nohami, šatkou mala previazané oči a čakalo sa už iba na jej manžela, aby sa s ňou rozlúčil. Keďže dlho nechodil a všetci si mysleli, že na ňu zanevrel, popravu vykonali. Aké však bolo prekvapenie všetkých, keď ráno ženu videli živú a zdravú, ako vychádza z domu s vedrom v ruke. Všetci sa nahrnuli do ich domu. Manžel sedel za stolom a rozprával: Mám ju veľmi rád. Odpustil som jej. Čakal som ju dolu pri mori a natiahol som tam tú najväčšiu a najpevnejšiu sieť, len aby sa mi nezabila.

Aj my sme často na okraji priepasti, aj my často veľa vecí pokazíme a naše hriechy nás vrhajú od Boha. Na dne priepasti však stojí Ježiš a má tam natiahnutú najsilnejšiu a najväčšiu sieť svojej lásky, odpustenia a milosrdenstva… Sieť, ktorou nás chráni pred večnou smrťou. Urobme všetko preto, aby sme sa nikdy od neho neodlúčili.