Istá matka rozprávala, že keď manžel išiel pracovať do nočnej zmeny malý syn spával s ňou v otcovej posteli. Po spoločnej večernej modlitbe chlapec poznamenal: Teraz sa ešte musím pomodliť sám, lebo mám na srdci toľko vecí, ktoré chcem povedať Pánu Bohu. Matka odišla do kuchyne a cez pootvorené dvere počúvala, ako sa syn modlí za otca, za ňu, ale aj za seba, aby dokázal poslúchať rodičov, keď je to niekedy také ťažké… Nie je pre nás modlitba tohto chlapca povzbudzujúca?

Božie slovo dnešnej nedele chce upriamiť našu pozornosť na modlitbu. Diakon Štefan, o ktorom sme počuli v prvom čítaní, má veľa spoločných rysov s Ježišom Kristom. Aj on bol súdený a odsúdený, zomiera mimo mesta a svojím vrahom vyprosuje odpustenie. Najvýraznejšiu podobnosť s Ježišom vidíme pri modlitbe. Lukáš to opisuje takto: Štefan plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha… Štefana kameňovali a on sa modlil… Evanjelista Lukáš opisuje začiatok Ježišovej veľkňazskej modlitby slovami: Ježiš zdvihol oči k nebu a modlil sa… Ježiš aj Štefan sa modlia hľadiac na nebo.

Možno niekto, kto medzi nás nechodieva príliš často, si v duchu povie, že snáď ani iné témy v kostole nepočuť, lebo stále je reč o modlitbe. Lenže modlitba je tak veľmi potrebná, že o jej dôležitosti nie je nikdy dosť povedané. Modliť sa totiž môžeme stále. Tým sa líši od sviatostí, ktoré sa nedajú vždy prijať a mnohí ľudia ani nemôžu niektoré z nich prijať. Modlitba je stretnutie človeka s Bohom. Ježiš na mnohých miestach veľmi dôrazne doporučoval učeníkom, aby sa modlili, ba sám ich naučil najkrajšiu modlitbu, v ktorej Boha nazýva naším Otcom.

Ktorýsi duchovný spisovateľ nazval modlitbu barometrom duchovného života a vysvetľoval túto svoju teóriu tak, že kto sa vie dobre modliť, vie aj dobre kresťansky žiť. Túto múdrosť celý život prezentoval aj svätý Alfonz z Liguori. A v životopise pátra Pia čítame tieto krásne slová: Ľudstvo umiera, ak umiera modlitba. Modlitba je opravdivou krvou civilizácie. Kto chce nahradiť náboženstvo vedou, modlitbu rozhlasom a televíziou a Boha peniazmi, ten ničí nás i seba. Ničí až natoľko, že sa potom zmietame v šialenom strachu pred smrťou, klesáme do zverstiev, visí nad nami atómová vojna, vysúša nás rozkošníctvo a vyciciava ziskuchtivosť…

Všimli ste si hlboké a pravdivé slová svätého pátra Pia: Ľudstvo umiera, ak umiera modlitba? Vidíme a cítime, ako bolestne a tragicky to zasahuje mnohých kresťanov. V ich živote umiera modlitba a s ňou pomaly, postupne, aj ich kresťanstvo. Zanechávajú dobré mravy a vrhajú sa do víru takzvaného moderného života, aby sa v ňom postupne zašpinili a napokon duchovne aj zahynuli. Mizne čistý kresťanský rodinný život. Manželstvá sú rozbúrané cudzoložstvom, mnohí manželia považujú deti za príťaž a zbavujú sa ich skôr, ako uzrú svetlo sveta… Veľké množstvo nešťastníkov prezentuje cestu, ktorou kráča moderný človek, ktorý zavrhol modlitbu a s ňou aj Boha, jeho milosť a lásku. Lenže tým zavrhuje aj svoje šťastie, istotu, pokoj, radosť a skutočnú lásku. Tento trend svojím životom prezentujú mnohé takzvané celebrity a prominenti, pre ktorých život bez Boha je jediný správny a častokrát svojím pohoršlivým životom navádzajú aj iných, najmä mladých ľudí, aby tak žili a správali sa ako oni. Veď všetko je dovolené, prirodzené, ľudské…

Aký je môj vzťah k modlitbe? Neumiera modlitba aj na mojich perách? Nehanbím sa za modlitbu? Je pre mňa vari ponižujúce zložiť ruky k modlitbe? Alebo hovorím tak, ako mnohí dnešní ľudia, že na ňu nemám čas?

Veľmi dôležité je, aby modlitba nevymizla z našich rodín. Povzbudzuje k tomu aj II. vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes v bode 48: Keď sú rodičia prvými v dobrom príklade a rodinnej modlitbe, potom aj deti, ba všetci, ktorí žijú v rodinnom kruhu, ľahšie nájdu cestu k ľudskosti, spáse a svätosti. Modlitba v rodine a výchova k nej je podstatnou formou výchovy k viere. Spôsob, akým učia rodičia deti modliť sa, je prvým zvestovaním viery a prvým základom kresťanského správania sa. Ak sa však modlitba vytráca z rodiny, vytráca sa z nej kresťanstvo aj viera a z detí vyrastá pokolenie, ktoré v živote nenájde pevnú oporu. Bez modlitby v rodine nech rodičia nečakajú, že deti sa im za ich dobrodenia odplatia vďačnosťou, že im budú na pomoci v ťažkostiach staroby. Ani nad ich hrobom sa raz nebude mať kto pomodliť, lebo deti to nebudú vedieť.

Prijmime tieto slová ako výzvu pre nás, aby neprešiel v našom živote ani deň bez modlitby, aby sme nepozdvihli svoje oči k nebu. Ak to dokážeme, nemusíme sa báť ničoho a smelo môžeme zvolať so svätým Pavlom: Ak je Boh za nás, kto je proti nám?