Čo myslíte, kto dnes najviac ohrozuje naše náboženstvo? Možno väčšina z vás by odpovedala, že sú to materialisti alebo ateisti, ale nemáte celkom pravdu, lebo sú to sektári. Už sa vám stalo, že vás na ulici pristavili a dali sa s vami do reči? Najskôr rozprávali všeobecne o Bohu, náboženstve, ale po chvíli ste už mali jasno, kto sú títo ľudia, keď začali citovať Bibliu a útočiť na základné pravdy nášho náboženstva.

Rodičia si sťažovali, že ich syn vstúpil do akejsi sekty, pritom to bol tichý, dobrý, zbožný chlapec, ktorý sa zaujímal o Sväté písmo. Spočiatku si mysleli, že všetko je v poriadku, ale neskôr im bolo čudné, že odrazu prestal chodiť do kostola a začal navštevovať zhromaždenia, ktoré sa konali po akýchsi domoch. Aj ho chceli získať späť, ale už bolo neskoro. Oháňal sa citátmi z Biblie, vytýkal chyby katolíckej Cirkvi a tvrdil, že sekta ho priviedla k pravej viere, a až teraz v spoločenstve bratov a sestier sa cíti byť naozaj šťastný. Rodičom ostali iba oči pre plač a navzájom sa pýtali: Kde sme spravili chybu?

Taký prípad nie je ojedinelý, keď veriaci katolíci odpadnú od viery. Sekty nie sú veľké a majú v sebe niečo príťažlivé. Majú malý počet členov, žijú tak trochu na spôsob starokresťanských obcí. Zhromažďujú sa v malých modlitebniach alebo v súkromných bytoch, kde sa vytvára niečo z ovzdušia, o ktorom čítame v Skutkoch apoštolov: Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Sektári nezotrvávajú na apoštolskom učení a na lámaní chleba, ale sa im darí vytvárať spoločenstvo modlitby a čítania Biblie. Nemajú školených kazateľov, avšak majú niečo o čom zas čítame v Skutkoch: V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie. Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo. Teda nielen apoštoli, ale aj diakoni a všetci pokrstení ako vedeli, tak hlásali Božie slovo. Vedomosti nahradzovali modlitbou a nadšením. A to stačí sektárom aj dnes. Oháňajú sa určitými citátmi z Biblie, hoci iné veci nepoznajú, ale to, čo veria, nadšene hlásajú.

Ako na tento apoštolát reagujú katolíci? Väčšinou mlčia, lebo nepoznajú dobre Sväté písmo a pod vplyvom siekt nachádzajú „pravé učenie“. Čo teda máme robiť, aby nedochádzalo k odpadom od viery? Čo robiť, aby sme si navzájom posilňovali vieru?

Všimnime si spôsob hlásania evanjelia:

Ako učil Ježiš? Jeho učenie nebolo sústavné. Menil stále miesto pobytu a tým sa menili aj poslucháči. Len Dvanásti boli stále s ním. Každý si niečo zapamätal z jeho podobenstiev a všetci povzbudení z nich rozprávali o jeho zázrakoch. Jedno je však dôležité – Ježiš všetko posväcoval modlitbami a nočným bdením.

Ako učili apoštoli? Ani u nich nevidíme vyučovanie ako v škole. Stále boli na cestách, snažili sa vyškoliť biskupov, ktorí potom pokračovali v ich diele v novovzniknutých miestnych cirkvách. Aj oni sa stretávali s prekážkami, prenasledovaním a sektami, ale viera sa šírila cez nadšenie a vzorný život kresťanov.

Ako učiť dnes? Musíme prekonať starý názor, že viera a jej šírenie je vecou kňazov. Musí sa začať a prehlbovať apoštolát v rodinách. Rodičia musia byť prvými a hlavnými učiteľmi viery pre svoje deti. To však žiada, aby sami vieru poznali, vzdelávali sa v nej, poznali Písmo, aby v rodinách sa nehanbili a nebáli o náboženských pravdách hovoriť. V rodinách sa treba spoločne modliť a neprosiť iba o pomoc a zdravie za svoju rodinu, aby sa deti dostali na tú či onú školu a podobne, ale máme sa modliť aj za dar viery, za celú Cirkev, za celý svet.

V evanjeliu sme počuli o stotníkovi, pohanovi. On nebol vyučený vo viere, ale bol dobrý, pokorný človek, ktorý vedel pomáhať blížnym a bol otvorený pre Božiu pravdu. To ho priviedlo k viere, ktorú aj Ježiš obdivoval a vyslyšal jeho prosbu. Tento muž nech je aj nám príkladom.

Zamyslime sa nad sebou, aká je tá naša viera, ako ju žijeme. Snažme sa v nastávajúcom týždni prečítať si každý deň úryvok zo Svätého písma alebo Katechizmu. Spojme to s vrúcnou a pokornou modlitbou, aby sme sa aj my stali pravými apoštolmi Ježiša Krista, spasili svoju dušu a pomáhali spasiť i duše našich blížnych.