Kontakt
17. nedeľa „cez rok“ – rok C
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: „Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.“ A on znútra odpovie: „Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.“ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Lk 11, 1- 13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí z nás radi čítajú časopisy a doslova čakajú, kedy vyjde nové číslo, aby si ich mohli kúpiť. Popri množstve reklám sa v nich nájdu aj články, ktoré informujú o problémoch dnešnej doby. Pomerne veľa článkov je venovaných aj mládeži a istá novinárka sa tiež venovala tejto problematike. Vo svojom článku najskôr vyzdvihla dobré stránky mladých ľudí, ich veselosť, húževnatosť, ctižiadostivosť a záujem o techniku. Ale po chválach prechádza aj na negatívne skúsenosti s mládežou. Upozorňuje na uchyľovanie sa k drogám, alkoholu, cigaretám, na oplzlé reči a na úpadok morálky. Napokon si kladie otázku, čo robiť, ako riešiť tento pálčivý problém.
My vieme, že vulgárne výrazy a nadávky sa často vzťahujú na Pána Boha. Sme prekvapení, prečo je tomu tak, veď Ježiš nás upozorňuje na skutočnosť, že Boh je naším Otcom. Jasne hovorí: Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.
Nie je to úžasné, že Boh je náš, môj Otec? Je Otec aj tých, ktorí hriešne, zbytočne a často v hneve používajú jeho meno a zabúdajú na prikázanie: Nevezmeš Božie meno nadarmo… Veľkosť Božieho mena si veľmi uvedomoval starozákonný ľud, preto nikdy neoslovoval Boha priamo, ale akoby nepriamo, prívlastkom: Jahve, Elohim, Hrozný, Nekonečný, Pomstivý… Nečudujme sa, že tieto mená pôsobili na ľudí skľučujúco a hrozivo. Ježiš však mení tieto Božie názvy a hovorí, že Boh je Láska, Milosrdenstvo, Odpustenie a napokon náš Otec. Boh Otec veľa dáva, ale aj žiada, ale tie príkazy mi dáva niekto, kto ma nesmierne miluje. Preto sa právom môžeme čudovať, že aj napriek tomuto predstaveniu Boha, je pre mnohých nepríjemný a neprijateľný. Prečo? Iste preto, lebo ho nesprávne chápu.
Chybou je predstavovať deťom Boha, len ako starca s dlhými bielymi vlasmi, s bielou bradou, ktorý sedí vysoko na oblaku a v ruke drží zemeguľu. Buďme úprimní, kto by sa bál takého Boha? Kto by ho miloval? Môže byť zaujímavý pre mladých ľudí? A keď budeme rozvíjať myšlienku o starom človekovi, musíme povedať, že zle vidí aj počuje, a aj mentálne už nie je celkom v poriadku. Ktorému mladému človekovi je sympatická takáto podoba Boha?
Z týchto predstáv nás ale vyvádza apoštol Pavol, ktorý hovorí, že: V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: Veď aj jeho pokolenie sme. Boh teda nie je ďaleko od nás, ale je v nás. Neučme deti ukazovať prstom na nebo, že tam býva Boha, ale na srdce, lebo tam býva Boh. A Ježiš dodáva, že: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde. To znamená, že keď nemá telo, musí odpadnúť predstava dlhej bielej brady, vlasov, slabého zraku, sluchu, mysle…, a teda aj predstava starca. Boh nie je starý, ale ani mladý, lebo na neho sa nevzťahuje žiaden čas. Boh je nevysloviteľný, nedá sa opísať, je vždy tajomstvom. O ňom sa nedá hovoriť v minulom či budúcom čase, ale iba v prítomnom.
Z týchto slov si teda môžeme urobiť predstavu Boha. Je duch, večne žijúci, ktorý neustále je a ktorý neustále žije pri mne, a ak mu dovolím, aj vo mne. Tohto Boha Ježiš volá Otcom. Ak by mali o ňom poznanie dnešní ľudia, nedovolili by si spomínať jeho meno zbytočne.
Ako si ja vážim Boha – môjho Otca? Nepodobám sa šiestačke Janke, ktorej otec navštívil kňaza a sťažoval sa, že dcéra si ho neváži. Na otázku, ako bolo v škole, odpovedá, že normálne. Na otázku, čo má nové, ona, že nič… a tým rozhovor končí. Kňaz sa rozhodol na najbližšej hodine náboženstva rozprávať o úcte a láske k rodičom. Bola tam aj Janka, ktorá na rozdiel od ostatných detí sa evidentne nudila, pozerala sa von oknom a hrala sa s mobilom. Po čase sa otec opäť sťažoval, že jej kúpili nové šaty, ktoré si ani nevyskúšala, ani sa neusmiala a vôbec nepoďakovala. Prešlo niekoľko týždňov, keď do triedy dobehla Jankina suseda a volala Janku domov, lebo jej otec náhle zomrel na infarkt. Keď dobehla domov a videla mŕtveho otca, hodila sa na neho a veľmi plakala: Otecko, to som ti ja ublížila! Odpusť mi! Ale už bolo neskoro…
My sa tiež často podobáme nevďačnému dieťaťu, lebo si neuvedomujeme, aký dobrý, milosrdný a láskavý je náš nebeský Otec a pritom ho urážame, málo milujeme a potrebujeme iba vtedy, keď máme dajaký problém. Preto aj pri tejto svätej omši vyznajme, že on je naša Cesta, Pravda a Život a priznajme si, že iba vtedy budeme naozaj šťastní, keď budeme kráčať za ním.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
