23. nedeľa „cez rok“ – rok C
S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: „Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.“ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“
Lk 14, 25- 33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keby sme chceli povedať definíciu kresťana, iste by sme mnohí vyriekli, že je to človek, ktorý nasleduje Krista. Veľmi potešujúce sú v tomto ohľade aj celosvetové štatistiky. Každý tretí človek na svete je kresťan, čo je asi 1 miliarda 400 miliónov ľudí, teda približne 30 % svetovej populácie. Napriek tomu nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že kresťanmi sú všetci, ktorí sú pokrstení a zapísaní v niektorej cirkvi, lebo mnohí svoje kresťanstvo nežijú.
Nasledovanie Krista má jednu podmienku – poslušnosť toho, ktorý je povolaný na novú cestu. Od Kristových slov niet dišpenzu. Ale väčšina ľudí, kresťanov nevynímajúc, nevyniká poslušnosťou. Skôr sa jej vyhýbajú a oslobodzujú sa od tvrdej požiadavky evanjelia: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
Tieto Kristove podmienky, ktoré sa možno aj nám zdajú byť tvrdé, boli však v niektorých dejinných situáciách Cirkvi uskutočnené doslova. V staroveku sa považovalo mučeníctvo za najdokonalejší typ nasledovania Krista. Neskôr to bolo panenstvo a rehoľný život. Napríklad sv. František z Assisi verne nasledoval Kristovu chudobu a pokoru. Neskôr sa obľube u ľudí tešila pobožnosť Krížovej cesty a najčítanejšou knihou sa stala Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského. To boli ľudské predstavy nasledovania Krista.
Ale čo Kristus rozumie pod týmto pojmom? Žiadal, aby veriaci opustili manželku, deti, otca, matku, manžela…? Mohol byť tak bezcitný? Iste nie! Ale žiadal, aby žiadne pozemské puto, žiadna pozemská láska, nekonkurovali láske, ktorou sme povinní milovať Boha. Z evanjelia vyplýva, že kto chce byť opravdivým kresťanom, nesmie si rezervovať vo svojom živote žiadne osobné súkromie, povolanie, kariéru, manželku, deti… Cesta za Ježišom nie je cestou slávy, moci, kariéry… ale kresťan musí počítať aj s tým, že za istých situácií sa bude musieť vzdať aj toho, čo má najdrahšie. Preto má všetko vopred prekalkulovať, tak ako muž-staviteľ či kráľ-bojovník z dnešného evanjelia, lebo úspech závisí na dobrom prepočítaní.
Možno si v duchu povieme, že Pánove požiadavky sú ťažko realizovateľné. Svätý Hieronym na to reagoval: Nie sú tvrdé, ale náročné, nežiada nemožné, ale obťažné, žiada mnoho, ale dá za to omnoho viac…
Istá arabská legenda z 11. storočia hovorí o tom, ako kráľ putoval púšťou a prevážal veľký poklad. Cesta bola dlhá a dlhý úsek cesty bol iba piesok a prach. A tak všetci sa túžili dostať do oázy, kde by sa mohli občerstviť a prespať, lebo sa už zvečerievalo. Ale stalo sa to, čo by nikto neočakával. Jedna z kráľových tiav sa v piesku preborila, spadla a vysypala svoj náklad. Boli to kráľove diamanty. Keďže kráľ si bol vedomý, že chce dôjsť do oázy ešte za svetla, povedal svojim sluhom, že kto chce, môže si diamanty pozbierať a budú jeho. A skutočne, sluhovia ostali pri rozsypaných diamantoch. Až o chvíľu kráľ začul za sebou ťažké kroky ťavy. Keď sa obzrel, uvidel jedného zo svojich sluhov. Prekvapený sa ho spýtal: A ty si neostal zbierať diamanty? Veď si mohol zbohatnúť! Sluha mu odpovedal: Pane, ty si mi cennejší, ako všetky diamanty.
Kresťanstvo je spojené s krížom, ako sám Ježišov život, preto tiež Pán hovorí o kríži, ktorý s ním musíme niesť. Nežiada chorobný fanatizmus pre utrpenie. Dobre vie, že túžime po šťastí a radosti, ale to všetko v miere, o ktorej ani netušíme, ponúka svojím verným. Preto si jeho nasledovanie vôbec nevyžaduje určitý vek, zvláštne povolanie alebo temperament, ale schopnosť sa pre neho nadchnúť. V zbore svätých, ktorí to dokázali, nájdeme kráľov aj robotníkov, mladých aj starých, ľudí temperamentných aj pokojných. Každý z nich svojím spôsobom, vo svojom povolaní či poslaní nasledoval Krista.
Aj nás volá: Poďte ku mne všetci… Preto neváhajme, pohnime sa, vykročme už dnes! Klope aj na dvere nášho srdca, preto mu otvorme, lebo keď ich zabuchneme, pripravíme sa o večnú spásu. Uvedomme si, že Ježiš je cennejší ako všetky poklady sveta. On je najcennejší a oplatí sa za ním kráčať so všetkou rozhodnosťou!