Kontakt
26. nedeľa „cez rok“ – rok C
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Lk 16, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď sa stretnú najmä starší ľudia, témou ich rozhovorov býva zdravie a choroba. Najčastejšie sa navzájom sťažujú, kde ich bolí, pichá, kedy boli naposledy v nemocnici a aké lieky užívajú. Potom sa posťažujú na drahotu a na to, ako celý život poctivo pracovali, a teraz si musia za všetko platiť. Napokon odchádzajú zo stretnutia aspoň trocha spokojní, lebo sa mali komu posťažovať a zistili, že podobné problémy majú aj iní ľudia.
Problém utrpenia je starý ako ľudstvo. Starý zákon mal svojho Jóba, na ktorom riešil tento problém a Nový zákon má zasa svojho Lazára. V živote poznal iba bolesť a utrpenie, pričom boháč zasa býval v blahobyte, oplýval bohatstvom a užíval si všetky rozkoše sveta. Lenže ich posmrtný údel bol opačný. Chudák Lazár bol obdarený šťastím a slávou, boháč sa zasa hrozne trápil.
Zmyslom kresťanstva iste nie je, aby malo zaľúbenie v chorobách, biede a nedostatku a pritom hlásalo: Človeče trp, lebo ťa za to čaká nebo… To by bola príliš lacná útecha. Lenže cez všetok pokrok, ktorý na svete je, musíme počítať s biedou, bolesťami, utrpením, ako so skutočnosťou a každodennou realitou. Pritom zostáva záhadou, že Ježiš neodstránil utrpenie, ale ho použil ku spáse ľudstva.
Ježišovo pozemské účinkovanie sa prejavuje v tom, že v prvom rade sa ujímal ponížených, utláčaných, trpiacich a nešťastných, čím dal svojmu náboženstvu najpevnejší základ, lebo takýchto ľudí je na svete najviac a práve oni potrebujú útechu náboženstva. Boháči po nej netúžia, lebo oni majú svoj raj už na zemi.
Pohanská doba považovala utrpenie a choroby za prejavy hnevu božstiev alebo ich nenávisti voči ľuďom. Starý zákon však na Jóbovi ukazuje, že utrpenie nemusí byť vždy iba trestom, ale aj skúškou nevinného človeka, ktorý sa cez utrpenie primkne bližšie k Bohu a uvedomí si svoju závislosť na ňom. Nový zákon utrpenie posvätil a urobil ho prostriedkom spásy najskôr u Krista, a potom u všetkých tých, ktorí sú s ním spojení. Veľká časť spasených duší bude vo večnosti ďakovať Bohu, že ich poctil utrpením a tým si ich vlastne pritiahol k sebe, lebo inak by sa boli od neho odklonili a naveky by zahynuli vo svojich hriechoch.
Slávny kresťanský mysliteľ Pascal trpel prudkými bolesťami. Jeho priatelia ho súcitne ľutovali, ale on im povedal: Neľutujte ma. Až v chorobe sme takí, akí by sme mali byť stále – zbavení všetkých rozkoší, vášní a ctižiadostivostí. Je to naozaj pravda, lebo nie zbytočne sa hovorí, že utrpenie je najlepším palivom pre oheň lásky a svätci, ktorí pochopili cenu a hĺbku utrpenia, videli v ňom zvláštnu pozornosť Božiu k duši, takže svätá Terézia Veľká volala: Trpieť alebo zomrieť!
Lazár nie je ideálom kresťanského života, ale dokazuje, že kresťanstvo sa dokáže vyrovnať s utrpením, využiť ho k posväteniu človeka a jeho osláveniu podľa vzoru Ježiša Krista.
Ďalší problém, ktorý rieši dnešné podobenstvo, je otázka večného života. Nie je tomu až tak dávno, čo rečníci vykrikovali, že dnes ani farár na dedine sa nemôže ľuďom vyhrážať peklom, lebo dnes už ani ľudia na dedinách v peklo neveria… Lenže sa veľmi mýlili, lebo otázka večnosti, a teda aj pekla, patrí rovnako k Ježišovej náuke, ako aj iné náboženské pravdy. Táto náuka je obsiahnutá aj v Ježišovom podobenstve: Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. Nie je to preto, že boháčovi sa na zemi darilo dobre, ale preto, že pozemské veci užíval nesprávne v rozpore s Božími zákonmi a bez ohľadu na blížnych. A Lazár nebol spasený preto, že bol chudák, ale preto, že svoju biedu znášal z lásky k Bohu a pre večnosť.
Z dnešného evanjelia pre nás plynie ponaučenie, že večnosť existuje a jej súčasťou je odmena alebo trest. Koľko našich blížnych, ktorí sú slabí vo viere, sa domáhajú, aby im niekto z večnosti prišiel porozprávať, ako tam je, lebo večnosť je pre nich nepochopiteľná a majú pochybnosti o jej existencii. Na všetkých týchto ľudí sa vzťahujú Pánove slová: Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.
Denne sa modlievame vo Vyznaní viery slová: Verím v život večný… Pouvažujme v dnešnú nedeľu, či je tomu naozaj tak. Verím v život večný? Verím v nebo, peklo, očistec? Ako sa pripravujem na večnosť? Keby som v tejto chvíli zomrel, bola by mi pripravená odmena?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
