Kontakt
31. nedeľa „cez rok“ – rok C
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Lk 19, 1- 10
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Len v nedávnej minulosti sme mali možnosť pri vstupe alebo výstupe z našej republiky stretnúť sa s colníkmi. Colníci sa pýtali či nevyvážame alebo nedovážame tovar, za ktorý treba platiť clo.
V Palestíne za Ježišových čias bolo colníkov iste oveľa viac, ako je tomu dnes. Poplatky sa totiž vyberali nielen na hraniciach, ale aj pri bránach každého mesta, kde pri vstupe musel každý obchodník za tovar, ktorý mienil predávať, zaplatiť clo. V Palestíne, ktorá bola pod rímskou nadvládou, nebola presne určená výška cla, preto vo veľkej miere závisela od poctivosti mýtnika. Tí však neboli príliš spravodliví, a keďže sa nečestne obohacovali, Židia ich považovali za posluhovačov Ríma, zlodejov, verejných hriešnikov a z toho dôvodu nimi pohŕdali.
V Jerichu žil mýtnik Zachej. Bolo to jedno z najstarších miest sveta a za Ježišových čias aj jedno z najväčších miest sveta. Zachej zastával funkciu hlavného mýtnika. Najskôr si od rímskych úradov musel prenajať právo na vyberanie mýta a vopred zaň zaplatiť vôbec nie malú sumu. Potom mohol vyberať od kupcov a cudzincov poplatky, ktoré patrili jemu. Preto sa snažil vybrať čo najviac, za čo ho ľudia nenávideli a ešte k tomu sa mu aj posmievali, lebo bol malej postavy.
Na mýtnici sa veľa dozvedel a iste mu nebol cudzí ani Ježiš z Nazareta, ktorý hlásal: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! A tohto muža, ktorého slová ho poburujú, ale aj udivujú a prekvapujú, si žiada vidieť. Správa o Ježišovom príchode do Jericha mu príde vhod. Keďže je malej postavy, má problém. Možno nikdy v živote si tak neprial byť vyšším, ako práve v tejto chvíli. Rozum, šikovnosť a možno aj viera, mu vo vnútri hovoria, aby sa vyškriabal na figovník.
Ježiš prichádza sprevádzaný veľkými davmi ľudí. Zachej ho vidí a je spokojný. Na jeho prekvapenie sa však zastavuje pod stromom a hovorí: Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! Keď ho ľudia videli zliezať zo stromu, iste sa nezdržali smiechu, že taký boháč tam vyliezol. Smiech ich však čoskoro prešiel, lebo slová adresované Zachejovi v nich vyvolali prekvapenie a v srdciach otázky: Ježiš chce ísť na návštevu do domu verejného hriešnika? Sám mu to navrhuje? V tejto chvíli zabudli na Pánove slová: V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
Keď Zachej sprevádzal Ježiša domov, pocítil v srdci ľútosť nad svojím doterajším životom a začal sa zaň hanbiť. V tej chvíli túžil napraviť krivdy spáchané na ľuďoch, a preto povedal: Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne. Nikdy predtým nebol taký šťastný, ako pri týchto slovách. V jeho živote boli dni, keď cítil, že sa obsah jeho mešca zväčšuje a vtedy vnímal, že ľudia ho ešte viac nenávidia. Teraz ale mlčia od prekvapenia, keď on tak štedro ponúka z toho, pre čo žilo jeho srdce. V ten deň urobil najvýhodnejší obchod v živote. Doteraz bol nespokojný, keď musel obetovať niečo z bohatstva, teraz je šťastný, že rozdáva.
Postava Zacheja oslovuje každého z nás. Čomu sme my upísali svoje srdcia? Nachádzame v týchto veciach radosť? Uspokojujú nás? Táto chvíľa v chráme je podobná tej pri bráne Jericha. Ježiš prichádza na náš oltár. Chce sa zastaviť pri každom z nás a chce nám povedať, že nás miluje, že mu na nás záleží, že chce zostať bývať v dome nášho srdca. Očakáva od nás, že prídeme k nemu a pozveme ho.
Očakával to aj od istého Inda, ktorý sa pred ľuďmi angažoval v charitatívnej činnosti. Priateľ sa ho pýtal: Keby si mal dva domy, čo by si urobil? Jeden by som si nechal pre seba a druhý by som daroval chudobným. A keby si mal dve kravy? Jednu by som si ponechal a druhú by som daroval chudobným. A keby si mal dve sliepky? Obe by som si nechal pre seba. Prečo? Lebo mám dve sliepky!
Uvedomme si veľkú hodnotu, ktorú nám chce dať Ježiš vo večnosti za všetko menej cenné a podradné, čo tu na zemi máme. Mali by sme sa starať, zaujímať a pripravovať na koniec nášho života. Všetko tu zanecháme, vôbec nič si z pozemských statkov so sebou neodnesieme. Dokonca budeme ešte odkázaní na rakvu, do ktorej nás vložia a na šaty, ktoré nám oblečú. Ak by niekomu bolo ľúto šiat, ktoré by nám mali dať do hrobu a doslova nás prikryli novinovým papierom, nič proti tomu nezmôžeme.
Prijmime do svojho domu, rodiny, srdca, Ježiša Krista a dajme mu tam najčestnejšie miesto, aby aj o nás platili jeho slová: Dnes prišla spása do tohto domu. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
