Kontakt
33. nedeľa „cez rok“ – rok C
Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať? On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: „To som ja“ a: „Ten čas je už blízko.“ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“
Lk 21, 5- 19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Už sme si akosi zvykli, že okolo nás zúria rozličné pohromy, nešťastia, utrpenia, ktoré pôsobia veľké škody. Pokiaľ sa ešte obídu bez ľudských životov, je to menšie nešťastie, ale keď pri nich zahynú mnohí ľudia, vyvoláva to v nás na jednej strane súcit, ale v kútiku srdca sme radi, že katastrofa nás obišla a my, aj naši blízki, sme v poriadku.
Ježiš v evanjeliu spomína koniec sveta, hovorí o prírodných pohromách a nešťastiach. Keď to počúvame, máme však pocit, že tento čas je ešte ďaleko, ale keď spomína prenasledovanie učeníkov, to už spozornieme, lebo tieto slová sa dotýkajú aj nás: Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.
Dejiny Cirkvi nám iba potvrdzujú, že Ježiš mal pravdu, lebo Cirkev bola vždy na niektorom mieste sveta prenasledovaná. Sám Kristus poznal prenasledovanie na vlastnej koži. Už ako dieťa musel utekať pred Herodesom a potom počas verejného účinkovania mu častokrát jeho nepriatelia číhali na život.
Prenasledovanie môže mať viacero tvári. Napríklad, Peter a Ján boli väznení, postavení pre veľradu a bičovaní, Pavol bol zajatý vo Filipách a uväznený, Štefan ukameňovaný… Prenasledovanie inokedy môže mať podobu urážky alebo verejného poníženia. Terulián (rímsky právnik, cirkevný otec a spisovateľ, asi 155–222) píše: Len čo prišla Pravda na svet, vzbudila nenávisť a nepriateľstvo už svojou čírou prítomnosťou. Ježišovi učeníci boli ponižovaní, pokorovaní, vysmievaní, nemohli zastávať verejné funkcie, ani byť členmi armády a boli obmedzovaní pre svoje vyznanie.
Keď počúvame o týchto veciach a máme aj my podobné skúsenosti s výsmechom alebo ponižovaním pre vieru, v duchu sa spýtame: Aký postoj má k tomuto všetkého zaujať dnešný kresťan – katolík? Vo všeobecnosti platia tu tri rady: Prvá rada je: Ku všetkému, čo ho v živote zastihlo, mal by zaujať pozitívny postoj a v každej situácii hľadať radosť a dôstojnosť človeka. Keď počas 2. svetovej vojny nacisti zatkli Dr. Viktora Frankla (1905–1997, rakúsky neurológ a psychiater), jeho ženu, deti a jeho rodičov zabili a on stál pred gestapákmi úplne nahý, pripravený o všetko a na všetko, pomyslel si: Môžete mi vziať ženu, deti, slobodu, šaty, ale nemôžete mi vziať slobodu rozhodnúť sa, ako budem reagovať na to, čo sa deje. Tento muž vlastne potvrdil Ježišove slová ohľadom prenasledovania: Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť, radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Druhá rada hovorí, že Ježišov učeník by mal vytrvať v konaní dobra. Sám Ježiš to radí: Ak vytrváte, zachováte si život. Niet väčšieho víťazstva ako trpezlivosťou, dobrotou a láskou získavať protivníka na svoju stranu, premeniť prenasledovateľov na spojencov, nepriateľov na priateľov. Tak to robil aj náš Majster: Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: Tento človek bol naozaj spravodlivý. A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
Tretia rada je vari najťažšia: Odpustiť tým, ktorí nám spôsobili bolesť. Možno niekto bude protestovať, že to vari ani nie je možné. Máte pravdu, je to naozaj ťažké a pre mnohých doslova nepredstaviteľné. Lenže, ako reagoval Ježiš na kríži? Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Ak Ježiš dokázal odpustiť vrahom, my nedokážeme svojim blížnym, často tým najbližším?
Teraz si všimnime, ako má veriaci človek prežívať tieto rady v praxi. Najľahšie konštatovanie totiž je, že Ježiš je Syn Boží, preto to dokázal, ale sú tu ľudia, takí istí ako my, ktorí kráčali v Ježišových šľapajach a dokázali to. Jednou z nich bola Edita Steinová, rodáčka z Poľska, pôvodom Židovka, ktorá ako 15-ročná vyhlasovala o sebe, že je neveriaca. Ako 30-ročná začala čítať Sväté písmo, o rok neskôr sa dala pokrstiť a ako 42-ročná vstúpila do kláštora. Po deviatich rokoch jej život ukončila plynová komora v Osvienčime. Na poslednom lístku z koncentráku napísala: Človek len vtedy nadobudne vedu kríža, ak ho poriadne zakúsi. Bola som o tom presvedčená od prvej chvíle a z celého srdca som hovorila: Vitaj, kríž, jediná nádej!
Tú istú nádej má v sebe udržiavať, oživovať a podľa nej žiť každý Ježišov učeník. Je pre neho zdrojom hlbokej vnútornej sily, odvahy, pokoja, a preto môže so žalmistom povedať: I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou…
Pamätajme na tieto slová, keď nás postihne bolesť, súženie, prenasledovanie, lebo Boh je pri nás a neopustí tých, čo v neho dúfajú.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
