Horolezci by vedeli najlepšie rozprávať, čo to znamená dostať sa na vrchol veľmi vysokej hory. Musia prejsť viacerými tábormi a niekedy stráviť aj niekoľko dní v stanoch a čakať, pokiaľ sa umúdri počasie, aby dosiahli vytúžený cieľ.

Aj my sme sa dnešnou slávnosťou dostali, obrazne povedané, na vrchol liturgického obdobia, odkiaľ môžeme sledovať prekonanú cestu. Od 1. adventnej nedele po Vianoce sme oslavovali Boha Otca, ktorý nás stvoril, prisľúbil Mesiáša a sľub aj splnil. Od Vianoc po Nanebovstúpenie Pána sme oslavovali Boha Syna, ktorý naplnil Otcov prísľub, stal sa človekom a dokončil dielo vykúpenia. A od Nanebovstúpenia po dnešný deň sme oslavovali Boha Ducha Svätého, ktorý pokračuje v Otcovom a Synovom diele. V Bohu sú teda tri rozdielne Osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Otec, ktorý jestvuje od večnosti, Syn, ktorý od večnosti prijíma od Otca všetko, čo je a čo má a Duch Svätý, ktorý je od večnosti dýchaním, ktoré vychádza z Otca a Syna a je ich vzájomnou láskou.

Ľudský rozum by nikdy neprišiel na toto tajomstvo, keby nám ho Boh nezjavil. Najskôr to urobil nepriamo, akoby náznakom v Starom zákone, aby pripravil ľudí na otvorené predstavenie Trojice v Novom zákone, a to skrze Ježiša Krista. Svedectvom je aj dnešné evanjelium: Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. Ježiš jasne rozoznáva Otca, seba a Ducha pravdy.

Cirkev dnes chce osláviť tri Božské osoby pod jedným menom, aby tak označila, že tieto zjavenia Božej lásky pochádzajú od jedného Boha. A ak my pripisujeme to alebo ono dobrodenie, tú alebo onú činnosť jednej osobe, ostatné dve majú tiež na nich účasť, lebo sú nerozlučné. Preto výrazom Najsvätejšia Trojica označujeme a vyznávame, že Boh je len jeden, sú v ňom tri Božské osoby, ktoré sú vo všetkom rovné, majú tú istú prirodzenosť, podstatu, bytnosť, božstvo a právo na tú istú adoráciu. A hoci svojím rozumom dokážeme vypovedať tieto pravdy, skutočne poznávať a objavovať vnútorný život a vzájomné vzťahy Božským osôb, budeme až vo večnosti.

Aj rozum nám hovorí, že Boh je len jeden a nie je ich viacero, lebo je nekonečný, čiže bez hraníc a neobmedzený, čiže bez konca. Keby ich bolo viacero, nebol by ani jeden nekonečný, lebo by sa navzájom obmedzovali. Čo by jednému patrilo, inému by chýbalo. Boh by nebol Bohom, keby sa mal vtesnať do našej obmedzenej hlavy, potom by bol menší ako človek a nepresahoval by ľudský rozum. Naše srdce by mu právom odmietlo adoráciu, keby nenašlo v ňom nič tajomného. Koniec-koncov, tajomstvá jestvujú nielen v náboženstve, ale aj v prírode, kde sa s nimi denno-denne stretávame. Poznáme život, vidíme, ako sa javí a predsa nevieme, čo je život. Poznáme elektrinu, bežne ju používame, poznáme teplotu, ona nás sprevádza celý život a nevieme presne vysvetliť tieto javy. Vedci sa snažia určiť zloženie hmoty. Po molekulách našli atómy, potom elektróny, protóny, neutróny a ešte mnoho iných častíc a stále nevedia presne povedať, čo je hmota.

Známy maďarský teológ Tihamér Tóth začal jednu zo svojich úvah o viere v Boha vlastnou skúsenosťou. Spomína, ako pristavil na ulici náhodného chodca a položil mu otázku, či vie, čo je Trojica. Prekvapený chodec okúňavo odpovedal, že hádam stanica mestskej dráhy. Teológ nepreháňa, ak tvrdí, že sú mnohé veci, o ktorých vieme málo a zvlášť o Najsvätejšej Trojici.

Keď nám Boh cez Ježiša zjavil tajomstvo Najsvätejšej Trojice, zjavil nám aj zdroj šťastia. Ak tri Osoby sú nekonečne šťastné, sú šťastné preto, lebo sa poznajú a vzájomne milujú. Nás vyzývajú, aby sme aj my túžili po šťastí, lebo pre šťastie sme stvorení a máme ho hľadať z celej duše. Nájdeme ho vo vzájomnom porozumení, vzájomnej láske a jednote, lebo vtedy budeme napodobňovať Trojjediného Boha.