Kontakt
Sviatok Svätej rodiny – rok C
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Ľudský život sa riadi inými zákonmi, ako život ďalších živých bytostí. Je to preto, lebo ľudia majú dušu s bohatým rozumovým a citovým životom. Žijú v spoločnosti, ktorá je pevne organizovaná a jednotlivcom dáva nielen práva, ale im aj ukladá určité povinnosti.
Dnešné evanjelium nám predstavuje rodinu v krízovej situácii. Ježiš sa stratil a rodičia plní úzkosti ho hľadali. Pohoda sa do rodiny vrátila vtedy, keď jej členovia boli opäť spolu. Evanjelista dodáva, čo sa dialo po tejto udalosti: Potom sa Ježiš s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Základnou jednotkou Cirkvi aj spoločnosti je rodina – zväzok muža a ženy, z ktorých vzájomnej lásky sa rodia deti. V rodine vyrastajú noví ľudia, tam prijímajú prvú výchovu a na rodine záleží, ako si raz budú v živote počínať.
O rodine hovorí Sväté písmo hneď v prvej knihe: Boh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!
Podľa Božieho plánu má byť zväzok muža a ženy celoživotný a nerozlučný. Ježiš na otázku, či je dovolené manželstvo zrušiť, odpovedal: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.
Ježiš chcel dať manželskému a rodinnému životu zvláštne posvätenie. Preto povýšil manželskú zmluvu pokrstených na sviatosť. Sviatosť manželstva sa uzatvára verejne, vzájomnou dohodou medzi mužom a ženou. Jej podstatou je vyjadrenie vzájomného súhlasu k manželskému spolužitiu. Ak pokrstený uzatvára platnú manželskú zmluvu, robí zároveň sviatostný znak. Sviatosť manželstva si vysluhujú snúbenci sami, prítomnosť kňaza je nutná k platnosti úkonu. Manželský súhlas viaže manželov až do smrti jedného z nich. Tento súhlas stojí na troch pilieroch: na vzájomnej láske, úcte a vernosti. Ďalej sľubujú, že príjmu deti, ako dar Boží a vychovajú ich vo viere. Apoštol Pavol nazýva kresťanské manželstvo veľkým tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na Krista a Cirkev. Tým chce povedať, že manželský život kresťanov sa má podobať krásnemu vzťahu, ktorý je medzi Kristom a jeho Cirkvou.
Rodina sa stáva malým spoločenstvom ľudí, ktorí žijú jeden pre druhého a majú sa veľmi radi. Spája ju mnohoraká láska – medzi manželmi, medzi deťmi a rodičmi, medzi súrodencami, aj medzi ostatnými členmi rodinného spoločenstva. Kresťanskú rodinu považujeme za domácu cirkev, lebo v nej s nimi žije Kristus. Svojimi životnými prejavmi je napojená na veľkú Cirkev. Rodina je akoby jej živou a základnou bunkou. Preto sa rodina nemá starať iba o pozemské hodnoty a potreby, ale jej úlohou je utvárať spoločenstvo s Bohom a dopomôcť svojim členom k spáse. Na to je zamerané v rodine všetko – práca, povinnosti, starosť o deti, ich výchova, starosť detí o rodičov…
Vzťahy v rodine usmerňuje štvrtý príkaz Desatora. Tento príkaz vychádza z toho, že človek prichádza na svet nevyvinutý a trvá dlho, pokým môže samostatne žiť. To platí o vývoji telesnom a ešte viac o vývoji duchovnom. V tomto procese dozrievania ľudskej osobnosti ide o to, aby sa každá zložka ľudskej bytosti rozvíjala harmonicky, aby sa z človeka stal platný člen Cirkvi i spoločnosti. Sväté písmo nás poučuje, že rodičovská autorita je odbleskom Božej autority. Sám Boh berie do ochrany túto autoritu a vo štvrtom prikázaní hovorí: Cti otca svojho a matku svoju! A v knihe Exodus hovorí aj prečo: … Aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! Štvrtý Boží príkaz ukladá deťom, aby svojich rodičov ctili, milovali a poslúchali. Tieto tri čnosti tvoria jeden celok.
Štvrtý Boží príkaz ukladá povinnosti aj rodičom. Veriaci rodičia sú presvedčení, že pred svojimi deťmi zastupujú múdreho a spravodlivého Boha, a preto ich vedú tak, aby rešpektovali Boží príkaz i zákony ľudskej spoločnosti. Cieľom výchovy je naučiť deti plniť požiadavky mravného poriadku, čo sa nedá bez dobrého príkladu rodičov, ktorí sami musia žiť mravne, aby tento príklad mohli dať svojim deťom. Teda hlavnú zodpovednosť za správny vývin dieťaťa nesú jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho telesné potreby a sú povinní zaistiť mu tiež podmienky aj pre správny duševný rozvoj.
Využime dnešný sviatok a s pohľadom upretým na Svätú rodinu zamyslime sa, ako funguje naša rodina, aké vzťahy v nej panujú, ako sa my, rodičia, venujeme svojim deťom, ako si my, deti, ctíme a vážime rodičov.
Na hodine náboženstva kňaz sa spýtal žiakov: Kto u vás v rodine najviac poslúcha? Odpovedí bolo mnoho. Najprv odznievali odpovede, že predsa deti. Po chvíli konštatovali, že aj mama poslúcha otca a otec vie poslúchnuť starého otca. Ale aj to, že mama a stará mama vedia jedna druhú zniesť a mladší súrodenec predsa musí poslúchať staršieho. Odpovede detí, však čím ďalej, tým viac, prezrádzali, že premýšľajú. Pred deťmi však zvíťazila odpoveď, ktorá znela: V rodine najviac poslúcha ten, kto najviac miluje.
Kto najviac poslúcha v tej vašej či našej rodine? Kto najviac miluje? Nech je nám príkladom Svätá rodina, lebo láska jej členov vychádzala zo skutočnosti, že v jej strede prebýval Boh.
Nevyžeňme Boha z našich rodín, z našej rodiny!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
