Kontakt
Sviatok Narodenia Pána – rok C
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Lk 2, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Na našich domoch a činžiakoch vyčnievajú satelity a antény, novým sídliskám automaticky zavádzajú firmy káblové televízie, a aj mobilní operátori ponúkajú pripojenie sa k televíznym staniciam. Prečo sa to robí? Ľudia chcú byť informovaní o dianí vo svete a prostredníctvom modernej techniky sa túžia zabaviť, poučiť aj si oddýchnuť.
Dnešná slávnosť nám tiež ponúka veľkú radosť, ktorú anjeli zvestovali celému svetu: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.
Ľudia na celom svete túto radosť prejavujú aj navonok, keď stavajú vianočné stromčeky, betlehemy, navzájom sa obdarovávajú, spievajú koledy, posielajú si vianočné pohľadnice, vzájomne sa navštevujú… Lenže tento čas pohody o chvíľu pominie, stromčeky uschnú, vianočné ozdoby sa schovajú do skríň, betlehemy sa zložia… A tak po veľkej radosti a uvoľnenosti môže nastať akási nostalgia a ľudia si povedia: To by bolo, keby vianočná radosť trvala celý rok! A viete, že je to možné? Musíme však splniť jedinú podmienku: cez vianočné dekorácie treba prísť k Bohu – jedinému a skutočnému prameňu radosti a šťastia.
Akým spôsobom sa to dá realizovať?
Naši predkovia počas Vianoc intenzívne mysleli na pastierov, ako kráčajú do Betlehema, pričom si spievali pastierske koledy a akoby s nimi sa približovali k Dieťaťu. My sme sa však už dávno vzdialili od jednoduchosti pastierov a skôr by sme inklinovali k trom Mudrcom a dajakými dopravnými prostriedkami by sme cestovali do Betlehema. Lenže toto hmotné približovanie k Bohu nám nestačí, preto musíme si nechať poradiť od samotného Krista. On hovorí, že iba tak prídeme k Bohu, ako prišiel on k nám. Je to podoba dieťaťa.
V čom sa máme pripodobniť deťom?
Dieťa je vo všetkom odkázané na rodičov. Nedokáže si samo obstarať potravu, odev, obuv, bývanie… Od rodičov všetko očakáva a bezhranične im dôveruje, čo ho vedie ku skromnosti. Skromnosťou by sme mali oplývať aj my. Je to jediná cesta k šťastiu a pokoju. Ten nám však svet nedá, lebo sám je otrávený pýchou, zmyselnosťou, zlými medziľudskými vzťahmi… Muž, ktorý pri lúpežnom prepadnutí zavraždil štyroch ľudí, vyšetrovateľovi povedal: S automatickou zbraňou v ruke som sa cítil ako Boh! Lenže aký je Boh? On nie je policajt, ani politik, ani zbohatlík, ani karierista…, on je bezbranné malé dieťa, ktoré zvestuje ľuďom, že skromnosť je cesta k nemu, je cesta k pozemskému i nebeskému šťastiu.
Čo je pre mňa šťastím? Čo napĺňa moje srdce pokojom? Cítim sa byť voči Bohu naozaj dieťaťom?
Africký misionár rozprával pri svätej omši príbeh o mladom kresťanovi, ktorý žil v krajine Zuluov a premýšľal, ako by najkrajšie prežil Vianoce. Uvažoval: Mám prekrásnu, vyrezávanú palicu, s ktorou som usmrtil veľa hadov. Tu darujem Ježiškovi. Na jeho veľké prekvapenie sa mu však Ježiš prihovoril a povedal: Nepotrebujem tvoju palicu, lebo moje kráľovstvo je kráľovstvom pokoja. Preto uvažoval ďalej: Mám novú deku, ktorú som dostal od babičky, aby som sa ňou počas studených nocí prikrýval. Ježiš však odmietol aj deku, lebo tvrdil, že hoci líšky majú svoje skrýše a vtáky hniezda, on nemá kde hlavu skloniť. Tak načo mu bude deka? Vtedy mladíka napadlo, že je udatným bojovníkom, a preto sa ponúkne Ježišovi, že ho bude ochraňovať. Ale aj to odmietol. Nešťastný a smutný vykríkol: Pane, nechceš moju palicu, ani deku, ani udatnosť! Čo ti mám teda dať? A Ježiš mu odpovedal: Daruj mi svoje hriechy. Vezmem ich na seba, dám sa za ne pribiť na kríž a dostaneš odo mňa nový život a staneš sa mojím bratom.
Touto africkou poviedkou tamojší misionár vyjadruje aj jadro našej vianočnej radosti. Prinesme dnes Božiemu Dieťaťu do daru svoje hriechy, zmyselnosti, nedokonalosti, poklesky a chyby, aby ich z nás sňalo, oslobodilo nás a darovalo nám život podobný jeho životu. Život lásky, obety a skromnosti. Lebo iba skromnosť nás privedie na správnu cestu k Bohu a k večnej radosti. Prosme o tento dar aj pri tejto svätej omši.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
