1. pôstna nedeľa – rok A
Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: – Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: – Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: – Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané: – Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.
Mt 4, 1- 11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Sú veci, na ktoré potrebujeme povolenie. Preto si pýtame povolenie od autorov diel, správcov budov, kostolov, predavačov… S povolením sa často spája viacero dokumentov, kolkov, poplatkov… A keďže chceme dosiahnuť istú vec, musíme to všetko absolvovať, aby sme neskôr nemali problémy.
Prečo o tom hovorím? Lebo aj Ježiš dovolil diablovi, aby ho pokúšal, čím chcel ukázať nielen svojím súčasníkom, ale aj kresťanom v 21. storočí, ako diablovi treba odporovať.
Diabol sa pri pokúšaní Ježiša dáva do práce spôsobom, aký je mu typický. Prvý útok namieri na slabosť ľudskej prirodzenosti, lebo človek najčastejšie zhreší zo slabosti, z telesného alebo duševného hladu. Ježiš však odrazí tento útok s poznámkou, že človek má aj nadprirodzený život. Napísané je: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Tými slovami Pán posilňuje a povzbudzuje všetkých, ktorí sú pokúšaní zo slabosti.
Druhý útok je silnejší a mieri na ľudskú ctižiadosť, na snahu ukázať sa pred druhými niečím mimoriadnym. Tu už Ježiš nepoužije slová útechy, ale vystríha pokušiteľa: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha. Alebo inými slovami povedané: Nevzývaj Boha, aby ti pomáhal v tom, keď sa chceš neprimerane povyšovať nad iných!
Napokon prišlo lákanie na úplné odpadnutie od Boha. Toto všetko ti dám… pozemské radosti, moc, pôžitok, bohatstvo a slávu, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať. Tu však Kristus vyriekne kategoricky: Odíď satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť. A nám by to malo pripomenúť slová odsúdenia, ktoré večný Sudca povie raz pri poslednom súde. Po slovách útechy, po pripomenutí zákonného prikázania, prídu slová odsúdenia.
Pri všetkých troch pokúšaniach diabol sľubuje, že splní egoistickú žiadosť človeka: túžbu po nasýtení, po vyniknutí a po moci, ktorá by ho urobila nezávislým od Boha. Egoizmus je hriechom, preto pri všetkých pokušeniach Kristus ani raz nehovorí o sebe, ale vždy odkázal pokušiteľa na slovo Božie.
Po víťazstve nad pokušiteľom Ježiš nezostal nečinne stáť, ale vyriekol slová, ktoré boli úplným protikladom diablových útokov, a aj pre nás môžu byť motívom v pôstnom čase: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Kto chce byť jeho učeníkom, nech sa nevzdáva slabostiam svojej ľudskej prirodzenosti, ale nech sa zaprie. Nech nečaká, že ho budú anjeli nosiť na rukách, ale nech sám vezme na plecia svoj kríž. Nech slúži nie panstvu tohto sveta, ale tomu, ktorého kráľovstvo nie je z tohto sveta.
Nemecký filozof Theodor Häcker (1879–1945) dáva na uváženie pozoruhodnú myšlienku o pochybnostiach voči démonom: V našom storočí i v predchádzajúcich dobách došlo k toľkým hrozným zločinom proti ľudskosti, strašným ničeniam vo vojnách a k ohavnostiam v koncentračných táboroch a väzniciach, že sa filozof musí pýtať po príčine, ktorá by to dostatočne vysvetlila. Človek nie je dostatočným vysvetlením takéhoto strašného ničenia. Z toho vyvodzuje úvahu o pôsobení mocných zlých duchov, ktorí používajú ľudí ako nástroje zloby.
Nedajme sa obalamutiť diablom. Spočiatku pokušenie býva veľmi príjemné a človek sa cíti byť silnejší a nezávislý. Keď mu však podľahne, cíti sa hrozne, hanbí sa za svoje činy a diabol sa mu smeje, že je taký slaboch.
Bojujme aj v tejto svätopôstnej dobe ešte intenzívnejšie proti zlu, s vedomím, že Boh je silnejší ako diabol, a keď sa ho budeme pridŕžať, dokážeme nad zlom zvíťaziť!