3. veľkonočná nedeľa – rok A
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Lk 24, 13- 35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Predstavte si, že po dlhých rokoch sa stretnete na ulici so svojím spolužiakom. Zájdete do najbližšej reštaurácie a začnete spomínať na prežité roky v škole, na humorné aj vážne situácie, na učiteľov, na spolužiakov a spolužiačky, na zamestnania, v ktorých ste pracovali po skončení školy. Samozrejme, spomeniete aj prítomnosť: manželku, manžela, deti, vnukov, terajšie zamestnanie, domov… Keď stretneme blízkeho človeka, s ktorým ste prežili niekoľko rokov života, pookrejeme a pocítime pri srdci akési teplo.
Aj emauzskí učeníci potrebovali pookriať, preto sa vybrali preč z Jeruzalema, domov, k svojim najbližším. Potrebovali sa spamätať zo šoku, ktorý im spôsobila Ježišova smrť. Jeruzalem sa pre nich stal najnebezpečnejším a najsmutnejším miestom na zemi. Nielenže tam zomrel ich Majster, ale boli ohrozené aj ich životy a tiež museli zniesť aj mnoho posmechu od známych. Cestou však stretli Ježiša a keďže ho nepoznali, boli prekvapení, že on je asi jediný cudzinec, ktorý nevie, čo sa v tých dňoch v Jeruzaleme stalo. Pán bol zasa prekvapený z ich nevery, a preto im začal postupne vysvetľovať, čo o ňom písali proroci. Napokon ho spoznali pri Eucharistii, pričom si hovorili: Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?
Stretnutie emauzských učeníkov s Kristom znamenalo pre nich pookriatie, zmenu života, čo napokon pekne zdôrazňuje aj evanjelista: A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Už im nezáležalo na farizejoch a zákonníkoch, nezáležalo im na posmechu, a ani sa už nepotrebovali vrátiť domov, lebo stretnutie so Zmŕtvychvstalým bolo pre nich impulzom k novému životu.
Aj pre nás by malo byť stretnutie s Ježišom impulzom k novému životu, lebo on prichádza k nám rovnakým spôsobom, ako k učeníkom. Prichádza v Písme a v Eucharistii.
Sväté písmo je svätopiscami napísané Božie slovo. Písali ho z vnuknutia Ducha Svätého, ktorý bol garantom pravdivosti a čistoty. Preto 72 kníh Svätého písma je inšpirovaných Duchom Svätým. Delíme ich na Starý a Nový zákon. Starý zákon píše o udalostiach, ktoré sa stali pred príchodom Mesiáša na svet. Obsahuje 45 kníh, ktoré delíme na dejiny vyvoleného národa, prorocké knihy a poučné knihy, ktoré podávajú morálne zásady a prikázania. Nový zákon píše o udalostiach po príchode Mesiáša na svet a skladá sa z 27. kníh. Tie obsahujú štyri evanjeliá, Skutky apoštolov, Listy apoštolov a Knihu zjavenia apoštola Jána. Skutky apoštolov opisujú udalosti po Ježišovom nanebovstúpení a zrod Cirkvi, Listy apoštolov tvoria listy Pavla, Petra, Jána, Jakuba a Júdu, Kniha zjavenia predpovedá budúcnosť Cirkvi a slávny príchod Mesiáša na tento svet.
Ježiš vysvetľoval učeníkom Písma a presne to isté robí aj teraz. Akú cenu má pre mňa Biblia? Prečítal som ju? Premeditoval? Čítam ju aj doma? A mám ju vôbec?
Treba si uvedomiť, že Eucharistia má dve časti: bohoslužbu slova a bohoslužbu obety. Čítanie Svätého písma je pevnou súčasťou každej svätej omše. Tieto časti nemožno oddeliť. Tak, ako sa stretávame s Kristom cez jeho Telo, stretávame sa s ním aj cez jeho Slovo. Svätý Hieronym neustále opakoval: Kto nepozná Písmo, nepozná Krista!
Jožko po skončení školy sa hral s kamarátmi, a keď prišiel domov, pochválil sa otcovi, že si s chlapcami založili spolok. Otec sa zamyslel a s úsmevom sa spýtal, kto je predseda a tajomník. Nikto, odpovedal Jožko. My nechceme byť nikomu poddaní a poslušní. Máme iba jedno pravidlo – neprijmeme medzi seba žiadne dievča. Po čase začali chlapci chodiť do akejsi klubovne a tam sa hrávali. Asi po mesiaci sa otec opäť spýtal na spolok. Jožko zosmutnel a poznamenal, že to ide dole vodou, lebo všetci chceli iba rozkazovať a nik nechcel poslúchať. Napokon dali na radu Jožkovho otca, zvolili si akýsi výbor a situácia sa začala zlepšovať.
My tiež tvoríme „spolok“, na čele ktorého stojí Kristus a naším zákonom je Sväté písmo. Tu nejde o hru, ale o vážnu skutočnosť: Kto nepozná Písmo, nepozná Krista!
Berme vždy s láskou a úctou do rúk Knihu kníh a čerpajme z nej Božiu múdrosť, ktorá je tak potrebná pre nás život. Nech ani jeden deň budúceho týždňa neprejde bez toho, aby sme si nevzali do rúk Bibliu a neprečítali sme si z nej Božie slovo.