Buď svetlo! – tak povedal Boh na počiatku, keď stvoril svet. Prvú vec, čo Boh stvoril z viditeľného sveta, bolo svetlo. Svetlo má najhlavnejšiu úlohu vo svete. Bez neho by sme nemohli existovať ani my, ani život na našej planéte. Ako svetlu pri stvorení pripadla hlavná úloha v živote sveta, má hlavnú úlohu v náboženstve i v kostole. Aj tu nachádzame často svetlo, ktoré má hlboký význam.

Dnešný sviatok Obetovania Pána je aj sviatkom svetla. Cirkev žehná sviece na pamiatku toho, že Simeon nazval Mesiáša svetlom na osvietenie pohanov. Svetlo naznačuje Božiu prítomnosť a je obrazom Krista, ktorý je svetlom sveta.

Písmo hovorí, že Boh prebýva v neprístupnom svetle. Kdekoľvek sa Boh zjavuje a kedykoľvek hovorí k ľuďom, tam sa hneď objavuje svetlo. Boh hovoril k Mojžišovi z horiaceho kra, jasný oblak v nočnej tme viedol vyvolený národ z egyptského zajatia a znázorňoval im Božiu prítomnosť. Keď Boh dával svoje prikázania na hore Sinaj, stalo sa to za blýskania. Keď sa Kristus narodil, rozlialo sa jasné svetlo nad betlehemskými nivami a na nebi sa ukázala jasná hviezda. Pri premenení Pána na hore Tábor, jeho tvár žiarila ako svetlo a pri zoslaní Ducha Svätého sa nad hlavami apoštolov objavili ohnivé jazyky. Keď sa Ježiš zjavuje Pavlovi, prenasledovateľovi kresťanov pred bránami Damasku, obkľúčila ho veľká žiara a on, akoby bleskom zasiahnutý, padá z koňa na zem a od silného svetla oslepne. Z týchto príkladov vidíme, že keď sa Boh ľuďom zjavuje a hovorí s nimi, naznačuje im to svetlom.

Aj v našich kostoloch naznačujeme svetlom Božiu prítomnosť. Pri každej svätej omši horia na oltári sviečky, ktoré nám potvrdzujú, že Boh, Ježiš Kristus, svetlo sveta, je prítomný na oltári pod spôsobom chleba a vína od okamihu premenenia. Tam, kde sa uchováva Eucharistia dňom i nocou ustavične svieti večné svetlo, ktoré nám naznačuje, že Ježiš je tu prítomný.

Protestantský duchovný počas prázdnin ukazoval svojej dcérke pozoruhodnosti mesta. Zaviedol ju tiež do katolíckeho kostola. Dievčatko si všimlo svetielko, ktoré horelo pred hlavným oltárom a pýtalo sa: Otecko, prečo tu aj vo dne svieti svetlo? Otec jej odpovedal: Vieš, to svetlo označuje, že Pán Ježiš je tu prítomný za týmito dvierkami. Keď prišli do protestantského kostola a dievča nevidelo večné svetlo, pýtalo sa: Tu prečo nehorí také svetielko? Pretože tu nebýva Ježiško, odpovedal otec. Dieťa naň udivene pozrelo a povedalo: Poďme teda preč odtiaľto, keď tu niet Ježiška.

Svetlo označuje nielen Božiu prítomnosť, ale zvlášť Ježiša Krista nášho Spasiteľa. On sám povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje nebude chodiť vo tme. Kristus je svetlom sveta, pretože svojím evanjeliom osvecuje náš rozum. Ako svetlo v tme robí viditeľnými vzdialené predmety, podobne robí aj Ježiš. Osvecuje ďalekú cestu k večnosti, ba večnosť samu. Sviece, ktoré dnes žehnáme, sú krásnym obrazom Ježiša: vosk znamená Kristovu ľudskú prirodzenosť, plameň Božstvo, ktoré vyžaruje z jeho ľudskej prirodzenosti a nám sa ukazuje svojím vznešeným učením a množstvom zázrakov. Ako svieca iným svieti a tým sa spaľuje, podobne robí aj Kristus, aby nám pomohol do večnej blaženosti. Trojaké zvonenie na Anjel Pána, ráno pred východom slnka, na poludnie, keď ono je najvyššie a večer po západe, nám pripomína Krista, ktorý je svetlom sveta. Tiež slávenie Vianoc, kedy je slnovrat, dni sa začínajú predlžovať a pribúda svetlo, pripomína nám, že svetlo sveta prišlo medzi nás. Staré kostoly boli stavané tak, že oltár bol obrátený k východu, aby kňaz pri slávení svätej omše pozeral oproti vychádzajúcemu slnku.

Dnes požehnané sviece – symbol nášho Pána, dáva nám Cirkev do rúk, aby sme svetlo zaniesli do svojich domovov, aby sme v jeho žiari kráčali životom, aby aj naše životy horeli ako sviece na oltári, na Božiu slávu. Keď raz príde smrť a bude zhasínať sviecu nášho pozemského života, aby nám zažiarilo večné svetlo Kristus a my sme mohli so Simeonom opakovať: Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu…