Mnohí z vás, najmä vy, starší, ste prívržencami televíznych seriálov. Televízne spoločnosti to dobre vedia a preto seriály doslova chrlia. A vy už netrpezlivo čakáte, čo bude v ďalšej časti a je vám jedno, že seriál sa vysiela už aj niekoľko rokov. Vy si ho nikdy nenecháte utiecť.

Aj evanjeliá, ktoré každú nedeľu počúvame, nám Cirkev nepredkladá akoby v jednom vysielacom balíku, ale nám ich ponúka pekne po častiach. Dnešný úryvok nadväzuje na úryvok z minulej nedele.

Čo nám vtedy Ježiš radil?

Kto sa vedome a z nenávisti hnevá na brata je vrah.

Kto upiera dobrovoľný a žiadostivý pohľad na muža alebo ženu, už cudzoloží.

Kto prepustí svoju manželku (rozvedie sa) – cudzoloží a kto žije s prepusteným – cudzoloží.

Kto prisahá, uráža Boha, lebo ho volá za svedka.

A čo nám dnes radí?

V prvom rade nám káže, aby sme sa neprotivili zlu, to znamená, že zasahuje do oblasti pomsty. Boh k tomuto Ježišovmu tvrdeniu musel ľudí postupne viesť. Najskôr vyhlasuje za Kaina sedemnásobnú odvetu a za Lamecha sedemdesiat sedemnásobnú. Po odchode Izraela z Egypta toto vyhlásenie znie: Oko za oko, zub za zub. V 5. Knihe Mojžišovej oznamuje, že nie je dovolené sa pomstiť, lebo toto právo si vyhradzuje iba pre seba. Radikálne a zásadovo do tohto problému zasahuje Ježiš, ktorý nielen odsudzuje akúkoľvek chuť po pomste, ale žiada, aby jeho nasledovníci dovolili protivníkovi zopakovať svoj útok proti nim.

Možno niekomu táto pasivita pripadá nezmyselná, ale Ježiš má veľký dôvod o nej hovoriť, lebo môže prekaziť ďalšie zlo, a tým dosiahnuť dobro, čiže vnútorné obrátenie iného. Ako je to s pomstou v mojom živote? Som pomstychtivý? Dokážem odpúšťať?

Ďalšia Ježišova úprava Starého zákona sa týka lásky. Mojžiš, keďže sa snažil uchrániť Izraelitov od spájania sa s pohanmi napísal: Amončania a Moabčania nikdy, ani po desiatom pokolení, nesmú vstúpiť do Pánovho zhromaždenia, lebo vám neposkytli chlieb a vodu na ceste, keď ste vytiahli z Egypta, a najali proti tebe Beorovho syna Baláma zo sýrskej Mezopotámie, aby ťa preklial. Ale Pán, tvoj Boh, nechcel počuť Baláma a obrátil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa miloval. Nikdy s nimi neuzavrieš pokoj, ani im nedožičíš šťastia po všetky dni svojho života, až naveky. Tento príkaz znamenal náboženskú sebaobranu, ale Izraeliti ho prekročili, a tak sa v nenávisti proti pohanom priam vyžívali: tešili sa z ich biedy, alebo, keď ich oklamali, alebo olúpili…

Tu zasahuje Ježiš a hovorí: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú… Tým chcel povedať, aby sme boli skutočnými priateľmi svojich nepriateľov. Ako sa k nim správam? K ľuďom, ktorí sú mi nesympatickí, ktorí ma nemajú radi, ktorí mi ubližujú? Pochválil by ma Pán za môj vzťah k nim?

Tento Ježišov príkaz nám možno vyrazí dych. Je vôbec možné milovať nepriateľov? Milovať tých, ktorí nás nemilujú, ktorí nás nenávidia a najradšej by nás zniesli zo sveta? Ježiš vedel, že to bude ťažké, a preto pripája k tomuto príkazu aj určité povzbudenie: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Nebeský Otec sa vyznačuje láskou ku všetkým, a ak sa ňou budú vyznačovať aj ľudia, budú si s Bohom vnútorne podobní a budú jeho deťmi. Lebo za lásku, za ktorú čakáme odmenu, Ježiš nesľubuje Božie kráľovstvo. Keď raz príde ako sudca a nebude nás mať za čo odmeniť, bude nás musieť potrestať. A keď k tomu dodáme Ježišovu lásku až na kríž, už nikdy nemôžeme povedať o tomto príkaze, že je nesplniteľný. Očakávam za moje dobro vďaky, chvály, odmeny? Hnevám sa na tých, ktorí mi nedokážu prejaviť vďačnosť?

Teraz si ktosi môže vzdychnúť a povedať: Tak už dosť! Je vôbec v ľudských silách, aby sme všetko dodržali? A k tomu ešte Ježiš končí dnešnú reč, aby sme boli dokonalí, ako náš nebeský Otec!? Môže byť vôbec niekto dokonalý, ako Boh? Zaiste nie! Ale to nás nemôže znechutiť, ba práve naopak, má nás to povzbudiť, aby sme v láske k ľuďom dosiahli čo najviac.

V Ríme roku 1950 za bieleho dňa skupina zlodejov prepadla banku. Zabili jej riaditeľa, ukradli mnoho peňazí a utiekli do Bologne. Tu ich začala prenasledovať polícia, pri čom sa spustila streľba, pri ktorej bol zabitý vodca zlodejov a viacerí zo zlodejov, vrátane jedného policajta, boli ranení. V nemocnici sa do jednej izby dostal postrelený zlodej a policajt. Pri zlodejovej posteli stála stráž, pri posteli policajta jeho matka, ktorá ho aj ošetrovala. Obaja ranení veľa trpeli, ale zlodej si zúfal. Bol sám, pri ňom eskorta, nik nemal oň záujem a uvedomoval si, aký trest ho čaká po prepustení z nemocnice. Jednej noci mal veľké bolesti a volal svoju matku. Tu sa k nemu priblížila policajtova matka a začala ho tíšiť, akoby bola jeho vlastná matka. Dala mu napiť vody, a keď sa trochu utíšil, povedala mu, že mu všetko odpúšťa, lebo tak jej to káže príklad Ježiša a jeho Matky. Potom sa začala starať o oboch. Po nejakom čase sa jej podarilo priviesť zlodeja k pokániu.

Vidíte, ako v praxi sa prejavuje láska, odpúšťanie, a ako sa odbúrava pomsta? Učme sa aj my týmto vlastnostiam a prosme Pána, aby sme pochopili, že práve vtedy sa mu môžeme najviac podobať a dosiahnuť jeho odmenu.