Sviatok Svätých Petra a Pavla – rok A
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
Mt 16, 13- 19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Denná tlač nás pomerne často informuje o tom, že niektorí naši spoluobčania dostávajú rôzne vyznamenania. Správa vždy obsahuje aj dôvod vyznamenania. Je to napríklad verejno-prospešná činnosť, hrdinský čin, umelecká alebo dramatická tvorba, celoživotné dielo, úspechy v politickej činnosti…
Dnešný deň máme pred duchovným zrakom dvoch hrdinov, ktorí získali najcennejšie vyznamenanie – titul svätý. Aby sme dodržali postup pri vyznamenávaniach, dodajme, za čo si zaslúžili tento titul.
Peter v občianskom živote pracoval ako rybár. S Ježišom sa zoznámil cez brata Ondreja. K apoštolskému úradu bol povolaný vtedy, keď mu Ježiš prikázal hodiť sieť do mora. Chytil veľké množstvo rýb, na čo zareagoval: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny. Ježiš mu však povedal: Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí. Tak si ho povolal k sebe a dal mu popredné miesto medzi apoštolmi. Peter si bol vedomý svojej moci a spolu s ostatnými apoštolmi vysluhoval sviatosti. Ale dostal ešte aj inú moc, takú, akej sa nedostalo žiadnym apoštolom. Ježiš mu riekol: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. Pas moje baránky! Pas moje ovce! Ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov. Peter dostal moc riadiť Cirkev a stal sa Ježišovým zástupcom na zemi. Veľmi dobre si uvedomoval svoje vyznačenie a dával ho aj najavo. Po zoslaní Ducha Svätého verejne predstúpil pred zástupy a ohlasoval ukrižovaného Krista, čoho výsledkom bolo tritisíc pokrstených; chodil po Antiochii a po Ríme a hlásal Ježišovo učenie; evanjeliá ho v zoznamoch apoštolov vždy uvádzajú na 1. mieste; zriadil voľbu nového apoštola miesto Judáša; pred verejným účinkovaním sa u neho na 15 dní zastavil Pavol; jeho nástupcovia boli uznávaní za hlavu Cirkvi a Tertulián v 2. storočí nazýva rímskeho biskupa kňazom všetkých kňazov a biskupom všetkých biskupov. Svoj primát nezaprel a z úcty k svojmu Majstrovi bol ukrižovaný dolu hlavou.
Všimnime si bližšie aj apoštola Pavla. Pôvodným menom sa volal Šavol. Učil sa u slávneho učiteľa Gamaliela. Stal sa z neho horlivý farizej a nepriateľ kresťanov. Pri Damasku zažil zázračnú premenu, keď bol zasiahnutý Božou milosťou a z nepriateľa Krista sa stal horlivý hlásateľ jeho evanjelia. Sám Ježiš o ňom povedal: Jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela. V Damasku prijal krst a odišiel do Jeruzalema, kde navštívil Petra. Pôsobil v Tarze a Antiochii, odkiaľ sa vybral na apoštolské cesty. Vždy a všade mal pred očami len ukrižovaného Krista, ktorého učenie hlásal a pre ktorého žil, čo aj krásne vyjadril: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.
Obaja, Peter aj Pavol, pre Krista žili, pracovali a napokon aj zomreli. Stalo sa tak za Nerovho prenasledovania v roku 67. Preto obaja si zaslúžili titul svätí a Cirkev ich ctí ako svoje základné a oporné stĺpy. Nikdy nezapadnú do zabudnutia. majú v každej dobe na celom svete svojich nasledovníkov, ktorí aj za cenu svojho života hlásajú Kristovo učenie.
Peter Torot žil na Novej Guinei a patril do kmeňa Gazel. Bol náčelníkovým synom. Keď cez 2. svetovú vojnu zatkli misionárov, tajne za nimi chodil do zajateckého tábora. Jeden kňaz mu vtedy zveril veriacich, aby sa o nich staral. Raz ho však prichytili a uväznili. Jedného dňa prišli väznitelia za ním a povedali mu, že je chorý a musia mu pichnúť injekciu. Vedel, že je smrteľná. Jeho posledné slová boli: Je krásne zomrieť za Boha! Injekcia však účinkovala slabo, preto ho udusili bambusovou tyčou.
Aj svätci dnešného dňa pre Krista žili, aj zomreli. My tiež naplňme svoj život týmto heslom a pamätajme, že veľká odmena je pripravená tým, ktorí sa za Krista nehanbia. Nech znejú z našich úst pravdivo slová, ktoré denne odriekame: Ježišu, tebe žijem, Ježišu, tebe umieram, Ježišu, tvoj som, v živote i v smrti. Nech sú na každom z nás denne viditeľné!