Kontakt
15. nedeľa „cez rok“ – rok A
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 1- 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Asi najväčším rečníkom starého Grécka bol Aténčan Demostenes (384-322 pred Kristom). Ako malý chlapec mal rečovú vadu – zajakával sa. Dlho sa cvičil, aby odstránil túto chybu. Chodieval na morský breh a tam kričal, aby prekričal hluk mora. Podarilo sa mu vadu odstrániť, až napokon sa stal slávnym rečníkom. Ale aj jeho počúvali ľudia nepozorne. Raz rozprával na aténskom námestí o láske k vlasti. Po čase však zbadal, že niektorí poslucháči driemali, zívali alebo sa medzi sebou bavili. Prestal teda rozprávať o vlasti a začal hovoriť humornú príhodu. Jedného dňa sa vybral istý Grék na cestu a prenajal si osla. Keď on sedel na oslovi, jeho majiteľ kráčal vedľa zvieraťa. V čase obeda, v najväčších horúčavách sa zastavili, aby si odpočinuli. Pretože v blízkosti neboli žiadne stromy, Grék sa uložil do oslovho tieňa, ale to isté chcel urobiť aj majiteľ osla. Argumentoval tým, že on prenajal iba osla, ale nie tieň. Preto medzi nimi vznikla hádka. Poslucháči spozorneli a čakali na rozriešenie sporu. Rečník však prerušil rozprávanie a poznamenal: Keď vám rozprávam o takej vážnej záležitosti, akou je láska k vlasti, nedávate pozor a rozptyľujete sa, ale keď hovorím o takej hlúposti, akou je oslí tieň, prejavujete veľký záujem.
Aj Ježiš vedel, že Židia, ktorí ho počúvajú, podobajú sa v pozornosti Grékom. Preto, aby ich zaujal, rozprával im v podobenstvách, ktoré nielenže zaujali, ale aj uľahčovali porozumenie náboženskej pravdy. V tieto dni dozrievajú lány obilia, skláňajúce sa pod ťarchou zŕn, ktoré sú vďakou za to, že farmári vložili do zeme zrno. A práve v tomto ovzduší Ježiš vyrozprával a vysvetlil podobenstvo o rozsievačovi.
Rozsievač, opásaný veľkou zásterou, ktorú naplnil obilím, v pravidelných intervaloch, rozsieval po poli zrno. Polia neboli tak upravené na siatie, ako je tomu dnes, ale rástla na nich aj burina, kríčky a niekde aj spod tvrdej vrstvy zeminy vykúkala skala. Najhoršie boli na tom zrná, ktoré padli na vyšliapané chodníky a cesty, kde vôbec nemohli vzklíčiť. Ľudia semeno pošliapali a vtáci pozobali. Najlepšie boli na tom semená, ktoré padli do dobrej zeme, kde priniesli aj patričnú úrodu. Všetci vieme, že pole treba na siatbu pripraviť, dá sa napríklad ohradiť, aby po ňom nechodili ľudia, dajú sa vyzbierať skaly, vytrhať burina…, aby pole vydalo dobrú úrodu.
Takým poľom je aj srdce každého z nás. Ježiš doň kladie semeno svojho slova a čaká, akú prinesie úrodu. On je štedrý rozsievač, lebo semeno dáva každému a v takej miere, ktorú potrebuje. Je však iba na poli nášho srdca, ako s jeho slovom naložíme, a akú úrodu prinesie, a či vôbec prinesie. Podobenstvo o rozsievačovi nám teda ponúka otázku: Akým typom pôdy je moje srdce? Možno sme tým krajom cesty a ešte sme vlastne nepochopili, čo kresťanstvo vlastne je. Možno, že sme skalou a naša viera sa objavuje v krátkodobých vzbĺknutiach nadšenia. Možno, že sme príliš udusený starosťami, bohatstvom alebo rozkošami tohto sveta. Možno, že sme úrodnou zemou a prinášame úrodu. Keď zaznejú otázky takéhoto typu, často sa objavia vyhýbavé odpovede: Ale ja sa modlím, chodím do kostola… Čo odo mňa vlastne chcete?“ Čo? Ide tu v podstate o základnú voľbu nášho srdca: Je Boh pre mňa v rebríčku mojich životných hodnôt na prvom mieste? Ak úprimne hľadáme pravdu o sebe, tak potom nie je ťažké uznať aj pomýlenie života. Ak sa necháme týmto podobenstvom usvedčiť, že nie sme úrodnou pôdou, tak je to prvý, a azda aj najdôležitejší krok k tomu, aby sme sa ňou stali. Ak sa nás Božie slovo dotklo svojím ostrím, tak len preto, aby nás odrezalo od zbytočnej príťaže a povzbudilo k transformácií, k zmene od neúrodnej pôdy na úrodnú.
Kňaz, ktorý cestoval autobusom z Bratislavy, si prisadol k istému pánovi, ktorý si vytiahol knihu a začal čítať. Na kňazovo prekvapenie, čítal Bibliu. Z ďalšieho rozhovoru sa kňaz dozvedel, že pracuje ako lodný mechanik a po troch týždňoch sa vracia domov, kde ho čaká manželka a dve deti. Priznal sa kňazovi, že bol pokrstený, ale k náboženstvu mal veľmi ľahostajný prístup. Domov prichádzal často opitý a do jeho života tiež vstúpila hrozná rana, keď mu zomrela dcéra. Vtedy sa plánoval rozviesť. Na lodi však bolo dosť času na premýšľanie a kolega, s ktorým býval, mal na stolíku Bibliu. Začal v nej listovať, ale veľmi tomu nerozumel. Tak ju odložil, ale po čase sa k nej vrátil, lebo ho akosi začala priťahovať. Tak sa to viackrát opakovalo. A práve vtedy si začal klásť otázky: Kde začať? A ako začať? Najskôr prestal piť, obmedzil fajčenie, k manželke a deťom sa snažil byť čo najmilší. Stálo ho to veľa síl, ale doslova na každom kroku pociťoval Božiu pomoc. Odvtedy číta Bibliu a snaží sa podľa nej žiť, lebo Boh z neho urobil nového človeka.
Naša prítomnosť na svätej omši je výrazom toho, že prichádzame za Rozsievačom, aby aj do nášho srdca zasial semeno svojho slova. Rozsieva ho nie preto, aby odumrelo, ale aby vzklíčilo a prinieslo bohatú úrodu. A tak, ako zmenilo onoho muža, zmení aj nás, ak mu urobíme podmienky, aby prinieslo úrodu v našom živote.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
