17. nedeľa „cez rok“ – rok A
Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“
Mt 13, 44- 52
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kto z nás sa rád neozdobí? Túžba byť pekný a príťažlivý je v človekovi od pradávna. Ľudia si veľmi vážili drahocenné veci a pre ich získanie neľutovali námahu, peniaze, ba častokrát aj riskovali život. A tak hľadali perly, zlato, poklady…
O poklade a perlách je aj dnešné evanjelium. Ježiš k týmto drahocennostiam prirovnáva nebeské kráľovstvo. Hovorí, že pre túto perlu sa oplatí obetovať námahu, bolesti, aj život. Jeho reč môžeme rozdeliť na štyri časti.
Prvá hovorí o skrytom poklade na poli. Predstavuje človeka, ktorý našiel Božie kráľovstvo pri plnení si svojich denných povinností, bez zámerného hľadania, akoby čírou náhodou. Tým chce povedať, že stretnutie sa s Bohom je vecou Božej milosti, a nie výsledkom ľudskej námahy.
Druhá časť hovorí o človekovi, ktorý sa neuspokojí s tým, čo získal, ale stále hľadá čosi viac, až pokým sa nedostane k tomu, čo tvorí vrchol všetkých cenností. Tým Pán naznačuje, že k získaniu nebeského kráľovstva je potrebné aj ľudské úsilie, ktoré má spolupracovať s Božou milosťou.
V týchto dvoch častiach Ježiš vysvetľuje, že Božie kráľovstvo je hodnota, pre ktorú sa treba všetkého vzdať a pritom sa veľmi tešiť každej strate, ktorou ho získame.
Tretia časť sa dotýka už samotného nebeského kráľovstva, ktoré je ako vlečná sieť, zhromažďujúca všetky druhy rýb. More života je totiž veľmi pestré po rasovej, národnostnej, triednej i náboženskej stránke. Vo večnosti však nastane jeden veľký rozdiel a to v hodnotení: dobrý alebo zlý človek. Tým chce Ježiš vyjadriť skutočnosť, že každý jeho učeník má byť dobrou rybou, aby keď raz bude vytiahnutý na breh večnosti obstál v rozdelení: dobrý – zlý človek.
Napokon štvrtá časť Ježišovej reči už nie je podobenstvo, ale vysvetlenie apoštolom, ktorí všetkému s nadšením prikyvovali. Chcel im povedať, že aj oni, ako učitelia Zákona, majú byť ako dobrý hospodár, ktorý zo svojich zásob vyberá to, čo jeho domáci práve potrebujú. To znamená, že raz budú aj oni hovoriť o Božom kráľovstve rečou Starého zákona, odvolávajúc sa pritom na prorokov a inokedy zasa rečou Nového zákona, odvolávajúc sa na svojho Učiteľa a Majstra.
A čo chce Ježišova reč povedať nám?
V prvom rade máme hľadať Božie kráľovstvo, ako ten najcennejší poklad, lebo Božia milosť nás predurčila ho obsiahnuť. Preto máme svoj život tak prežiť, aby sme po vytiahnutí z mora života, patrili medzi dobré a jedlé ryby. Tu sa môžeme pravidelne testovať otázkou: Aký som? Čo majú zo mňa ľudia? Som im na osoh? Spríjemňujem im život? Čoho sa mám vzdať a čo si osvojiť, aby som bol dobrou a jedlou rybou?
Je tu však ešte jedna dôležitá skutočnosť, lebo tým, že rozumieme Ježišove slová, máme jeden veľký záväzok: byť učiteľmi Zákona. Zaväzuje nás k tomu krst a posilnenie Duchom Svätým vo sviatosti birmovania. Preto máme byť vždy pohotoví priblížiť ostatným ľuďom Božie kráľovstvo slovami aj skutkami. To si však z našej strany vyžaduje veľkú pokoru a pozornosť pri počúvaní Ježiša Krista. Oplývam týmito vlastnosťami? Prejavujem patričný záujem o zverenú mi službu a poslanie?
Možno teraz zosmutnieme, lebo ako hľadáme, tak hľadáme, poklad nebeského kráľovstva sa nám akosi nedarí nájsť. Cítime sa prázdni, nepotrební, nevyužití, ľahostajní… Ježiš nám však radí: HĽADAJ!
Istého pacienta priviezli do nemocnice a jeho stav sa rapídne zhoršoval. Zostávalo mu už iba niekoľko dní života. Bol to zatvrdilý hriešnik, ktorý ešte aj na smrteľnej posteli si robil posmech zo všetkého, čo len trocha zaváňalo náboženstvom. V nemocnici pracovali rehoľné sestry, ktoré sa intenzívne za neho modlili. Na niekoľko ponúk návštevy kňaza odpovedal rázne: Nie! Jedného dňa istá sestra zavesila oproti jeho posteli obraz Božského Srdca. Nenamietal, lebo jej chcel urobiť radosť. O niekoľko dní si želal kňaza. Na otázku sestry: Prečo? odpovedal: Tie oči, tá láska, ktorá sála z obrazu – to mi dodalo odvahy. Tento muž našiel najcennejšiu perlu – Ježiša Krista.
My to máme jednoduchšie, lebo sme Krista našli. Musíme už iba robiť všetko pre to, aby sme svojím životom túto perlu naveky získali a pomohli k tomu aj iným ľuďom.