Kontakt
18. nedeľa „cez rok“ – rok A
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Mt 14, 13- 21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Ľudia vždy boli aj budú rovnakí. Túžia po senzáciách, chcú vidieť a zažiť čosi mimoriadne a samozrejme, že chcú mať z toho osoh.
Výnimočná udalosť, z ktorej malo osobný prospech aj niekoľko tisíc ľudí je opísaná v dnešnom evanjeliu. Zažili čosi, čo spokojne sa dá nazvať senzáciou a zázrakom.
Vykladači Svätého písma hovoria, že nasýtenie sa mohlo udiať dvojakým spôsobom. Prvý bol ten, keď sa v Ježišových rukách rozmnožili chleby aj ryby a to do takej miery, že vystačili pre zástupy hladných ľudí. Druhý mohol byť ten, že apoštoli, ktorí z čírej ľudskej vypočítavosti navrhovali, aby Ježiš rozpustil zástupy, žeby si oni potom spokojne mohli sadnúť a zjesť svojich päť chlebov a dve ryby, napokon dali tento pokrm k dispozícii aj iným. Potom ich príklad nasledovali aj ostatní ľudia, takže všetci sa nasýtili. Či to už bolo tak alebo onak, išlo určite o veľký zázrak a pre zástupy o veľkú senzáciu.
Zázrak rozmnoženia chleba Ježiš vykonal na prírode. Okrem týchto zázrakov evanjelisti spomínajú ešte dvadsať konkrétnych uzdravení a tri vzkriesenia z mŕtvych. Všetky zázraky majú jedného spoločného menovateľa – Ježiš ich urobil verejne, a tak nik nemohol o nich pochybovať.
Prečo konal tieto zázraky? Iste nie pre slávu či upevnenie postavenia v spoločnosti alebo pre zisk, či kvôli tvrdej konkurencii s pekármi alebo lekármi, alebo kvôli reklame. Mnohé vykonal zo súcitu s trpiacimi, ubolenými, hladnými, hriešnymi... Všetkými zázrakmi však chcel jasne dokázať, že je Boží Syn a divmi chcel zdôrazniť, že Boh je prítomný medzi ľuďmi, účinkuje medzi nimi a miluje ich.
My, keď si rozprávame o týchto udalostiach a vnímame Ježišovu lásku a dobrotu, možno máme na perách otázku: Ako je potom možné, že toľko zázrakov neobrátilo Ježišových nepriateľov? Odpoveď je jasná: Zázraky sú iba znakom, ktorý vedie k viere a nie strojom, ktorý mechanicky nanucuje vieru. Sú pohnútkou, aby človek uveril a zároveň jasne hovoria o Božej všemohúcnosti a nekonečnej múdrosti. Popri tom všetkom však človekovi dávajú úplnú slobodu.
Ako je to s nami? My síce v Boha veríme, ale konáme ináč. Žijeme síce v kresťanstve, ale kresťanstvo nežije v nás. Preto vlažní kresťana, a pokorne si doznajme, že medzi nich patríme aj my, neustále žiadajú zázraky. A chcieť zázrak, je vlastne materializmom. Je to domáhanie sa, aby Boh hmatateľne zasiahol do hmoty. Preto asi Boh tak šetrí zázrakmi, lebo ľudia by sa iba utvrdzovali v oceňovaní materiálnych hodnôt, a nie duchovných. Dopadlo to tak aj pri zázraku z dnešného evanjelia, keď na druhý deň musel Ježiš zástupom vyčítať, že nevyhľadávajú ho preto, že v neho uverili, ale preto, že sa chcú zadarmo a dobre najesť.
Našu vieru nekazí nedostatok zázrakov, ale nedostatok našich modlitieb, nesústredenosť pri svätých omšiach, slabý záujem o sviatosti, neznalosť Svätého písma…, to kazí našu vieru! Ak sa zameriame na tieto skutočnosti, naša viera zosilnie, a potom bude pre nás úplne prirodzené vtesnať ju do života a medziľudských vzťahov. Pre kresťana, ktorý pamätá na evanjeliové rady – zaodievať ľudí, živiť ich, chrániť ich, pomáhať im – značí, pozerať na nich Kristovým pohľadom a pokračovať v jeho láskavých gestách.
Zázrakom rozmnoženia chleba nás vyzýva, aby sme v ňom pokračovali tu na zemi. Právo na majetok máme zameniť na úsilie rozdeľovať a za povinnosť rozmnožovať. Lebo chlieb môžeme vložiť do úst len vtedy, keď okrem výrobnej značky potu na čele má ešte aj druhú značku – lásku.
Povzbuďme sa na príklade sv. Ignáca z Loyoly, ktorého spomienku sme slávili 31. júla. On najskôr posilnil v sebe vieru, a to tým, že začal čítať Sväté písmo a životopisy svätých. V dôsledku toho zintenzívnil svoje modlitby a rozjímania. Takto očistený, posilnený a upevnený vo viere pokračoval v Ježišovom zázraku rozmnoženia chleba. Posledný žold rozdelil medzi chudobných a na opravu obrazu Panny Márie. Mulicu daroval kláštoru, meč a dýku dal ako votívny dar obrazu Panny Márie a rytiersky oblek daroval žobrákovi. Takto oslobodený od pozemského majetku a slávy kľaká do spovednice a od základov mení svoj život.
Aj my nasledujme jeho životný príklad a snažme sa aj pri tejto svätej omši posilniť vo viere, aby sme mohli medzi bratmi a sestrami začať nový týždeň pokračovaním Ježišovho zázraku rozmnoženia chleba.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
