Kňaz na hodine náboženstva sa pýtal starších detí: Čo viete o sviatku Povýšenia svätého kríža? Prihlásil sa jeden žiak a hovoril: Ak sa nemýlim, slávi sa niekedy v septembri a niekde sa konajú púte. Ja som bol na púti v Šaštíne s babičkou. Boli tam rozličné stánky, v ktorých si bolo možno všeličo kúpiť.

Ale čo my, dospelí, vieme o tomto sviatku?

Kríž, na ktorom Ježiš zomrel, bol zo začiatku iba hmotným inštrumentom jeho popravy. Avšak už v apoštolských časoch sa stal symbolom jeho obetnej smrti a pojmom pre samého Krista a vôbec pre kresťanskú vieru. Svätý Pavol hovorí o kríži: Slovo kríža… je pre tých, čo sú na ceste spásy… Božou mocou,… je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby. Veľmi bolestné sú slová, ktoré napísal veriacim vo Filipách: Lebo mnohí žijú… ako nepriatelia Kristovho kríža.

Prvé stopy sviatku uctievania kríža vedú do prvej polovice 4. storočia. Podľa Kroniky z Alexandrie mala cisárovná Helena 14. septembra 320 nájsť svätý Kríž. O tom sa zachovala prekrásna legenda: Keď na svojich cestách cisárovná Helena prišla do Jeruzalema, pozvala si k sebe predstavených židovskej obce. Tí sa hrozne zľakli, keď sa dozvedeli, že cisárovná chce vedieť, kde je ukrytý kríž, na ktorom zomrel Ježiš. Iba jeden poznal to miesto, menoval sa Judáš, ale nechcel prezradiť tajomstvo, lebo jeho starý otec mu povedal, že keď raz budú hľadať kríž, židovská ríša zanikne a potom budú vládnuť tí, ktorí sa klaňajú Ukrižovanému. Judáš sa vyhováral cisárovnej, že sa nemôže rozpamätať na to miesto, veď od tej udalosti uplynulo už dvesto rokov. Cisárovná pohrozila Judášovi, že ho bude mučiť hladom a smädom, až kým jej to neprezradí. Aj tak urobila. Viac dní ležal vo vyschnutej studni a trpel hladom i smädom, až napokon požiadal, aby ho vytiahli, že všetko prezradí, a tak sa aj stalo. Na mieste, kde cisárovnú zaviedli, našli tri kríže. Ale ktorý je pravý? Tu niesli okolo mŕtveho mladíka. Museli zastať a priložili na jeho mŕtve telo postupne tri kríže a tretí kríž mŕtveho vzkriesil. Judáš vtedy uveril Kristovi, dal sa pokrstiť a prijal meno Qiriacus. Neskoršie sa stal biskupom v Jeruzaleme. Helena priniesla kríž svojmu synovi Konštantínovi do Konštantínopolu (Carihradu). Neskoršie Helena rozobrala kríž na tri diely a každý diel dala jednému z troch Konštantínových synov.

Nuž toľko legenda. My ale pokračujme v histórii. Na Golgote v Jeruzaleme 13. septembra roku 335 bola posviacka chrámu Vzkriesenia a mučeníkov (ktorý nazývajú aj chrámom svätého Kríža). Nasledujúci deň ukázali veriacemu ľudu nájdený svätý Kríž, aby mu veriaci vzdali úctu. Táto udalosť bola potom podkladom pre sviatok, ktorého slávenie sa konalo v Konštantínopole už v 5. storočí a v Ríme na konci 7. storočia. 14. septembra vo veľkých chrámoch, ktoré mali relikviu svätého Kríža, ju ukazovali veriacim, aby svätej relikvii vzdali úctu. Tento akt nazývali exaltatio – povýšenie Kríža, a tak vzniklo aj pomenovanie sviatku.

Gallská liturgia poznala v 8. storočí sviatok kríža 3. mája, kedy cisár Heraklius v roku 628 späť získal od Peržanov relikviu kríža, ktorej sa títo predtým v bojoch zmocnili. Relikviu priniesol v slávnostnom sprievode do Jeruzalema. Tento sviatok si našiel miesto v rímskom kalendári sviatkov a dostal meno Nájdenie svätého Kríža. Sviatok 14. septembra sa začal nazývať Povýšenie svätého Kríža, pričom však sa myslelo na návrat Kríža cisárom Herakliom. Už pápež Benedikt XIV. sa v roku 1741 pokúsil odstrániť toto nešťastné zdvojenie, ale nepodarilo sa mu to. Až pápež Ján XXIII. sviatok 3. mája zrušil. Nový poriadok sviatkov zachoval usporiadanie pápeža Jána XXIII. a dnes sviatok Povýšenia svätého Kríža opäť má svoj pôvodný obsah.

Ústrednou myšlienkou svätej omše je smrť Ježiša na kríži a nám darované vykúpenie. Ako hlavný motív žiari nad svätou omšou úvodný verš: Hľadajme slávu v kríži nášho Pána Ježiša Krista. On je naša spása, náš život, naše vzkriesenie; on nás oslobodil a spasil. Vlastná Pieseň vďaky vidí kríž v antitéze ku stromu poznania v raji: Lebo vykúpenie ľudstva sa z tvojho rozhodnutia uskutočnilo na dreve kríža. Zo stromu v raji prišla na nás smrť, zo stromu kríža dostali sme nový život. Nepriateľ, ktorý nás v raji premohol, na dreve kríža bol premožený Kristom, naším Pánom. Evanjelium a Čítanie zo starého zákona vidia v ohnivom hadovi, ktorého Mojžiš na rozkaz Jahveho postavil ako znamenie, aby pohľad na toto znamenie priniesol záchranu tomu, čo bol zasvätený smrti, bol predobrazom a podobenstvom Krista vyvýšeného na kríž. Druhé čítanie prináša klasické miesto o ponížení Krista v jeho poslušnosti až na smrť na kríži a jeho oslávení, načo veriaci v Alelujovom verši odpovedajú v duchu klaňania sa a chvály: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. S pohľadom na toto ústredné tajomstvo prosia prezidiálne modlitby o účasť na plodoch vykúpenia (Modlitba dňa), o odpustenie viny (Nad obetnými darmi) a o nádheru vzkriesenia. Tematika tejto slávnosti je vlastne rovnaká ako tematika veľkopiatočnej liturgie.

Preto sa nám dnes otvára možnosť zamyslieť sa nad naším postojom ku krížu a najmä nad naším vzťahom k Ukrižovanému.

Krstný kríž zachránil 30-ročnému ruskému vojakovi z povolania život. Počas búrky, keď tento muž sedel na rybačke v chránenej oblasti Slavsk, zviedol jeho kríž energiu úderu blesku. Informovali o tom noviny Königsberger Express. Lekári vojenskej nemocnice, do ktorej doviezli Valerija Čemušnikova v kritickom stave, považujú za zázrak, že úder blesku prežil. Druhý rybár, ktorý stál v blízkosti miesta, kam blesk uderil, prišiel o život. Noviny uverejnili aj fotografiu kríža, na ktorom možno vidieť stopy roztavenia kovu.

Kríž je spása, kríž je naša záchrana! Kiež by nás poznatky o Kríži, na ktorom nás Ježiš Kristus spasil a vykúpil, viedli k jeho úcte aj v našom živote. Oslavujme ho aktom pokánia pri svätej spovedi, aktom Eucharistie, keď trpiaceho a víťazného Krista prijímame do svojho srdca, aj skutkami lásky pre svojich blížnych.