Iste všetci pociťujeme, že okolo nás sú iba samé nariadenia, príkazy, zákazy a poučky. Existuje množstvo zákonov, ktoré teba rešpektovať a parlament každoročne vychrlí desiatky nových zákonov a dodatkov k zákonom. Všetky zákony však majú spoločný cieľ: ochraňovať človeka, jeho bezpečnosť a zabezpečiť poriadok a prosperitu štátu. Ak zákony dodržiavame, žijeme ako dobrí a čestní ľudia.

V dnešnom evanjeliu dostal Ježiš ďalšiu zákernú otázku. Vidíme, že bol na to už zvyknutý, veď minulú nedeľu sme čítali, ako farizeji a herodiáni sa pýtali na platenie daní. Zákernú otázku mu položili aj saduceji, ktorí neverili v zmŕtvychvstanie, a pýtali sa práve ohľadom života po smrti a dnes počúvame, ako sa ho istý zákonník spýtal: Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?

Ježiš opäť stál pred ťažkou odpoveďou. Prvú polovicu prikázania o láske Židia spomínali v každodennej modlitbe dvakrát. Aj druhá polovica o láske k blížnym im bola známa z Písma. Na Ježišovej odpovedi však bolo zvláštne to, že obidve prikázania spojil dovedna. Veď v Starom zákone neboli napísané spolu, ani vedľa seba, ani v jednej kapitole, ba ani v jednej knihe. Jedno bolo v Deuteronómiu, druhé v Levitikus a ešte k tomu prikázanie lásky k blížnemu bolo „zastrčené“ v texte, ako vedľajšia veta. A na takú ťažkú otázku Ježiš odpovedal veľmi jednoducho: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.

Ježišov príkaz je teda veľmi jasný: milovať Boha aj blížneho. Toto prikázanie spája, ako sú spojené nádoby: Ak milujeme Boha, milujeme aj blížneho, a ak milujeme blížneho, milujeme aj Boha. Znamená to, že láska k Bohu má platnosť iba vtedy, keď spolu s Bohom milujeme aj človeka a láska k blížnemu má cenu iba vtedy, keď spolu s blížnym milujeme Boha. Tento zákon je pre nás mimoriadne cenný, lebo jeho cieľom je ochrana človeka.

My, ktorí sa snažíme prežívať svoj duchovný život, máme v sebe túžbu milovať Boha, ale buďme úprimní, že v láske k blížnym pociťujeme určité nedostatky. Doznajme si pokorne, koľkokrát sme zlyhali v láske k blížnym? Skúsme sa preto spoločne zamyslieť, kde sa najčastejšie dopúšťame chýb.

Prvou chybou je, že v blížnych nevidíme alebo nechceme vidieť, bratov a sestry. Koľkokrát sme voči nim sebeckí, neznesiteľní, urážliví, podráždení… Zabúdame na to, že sme takí istí ľudia, ako oni, dopúšťame sa tých istých chýb, ako oni a sme takí krehkí a hriešni, ako oni. Chýba nám kritickosť samých seba. Ďalšou chybou je, že na blížnych sa nepozeráme očami samotného Krista. Uvedomujeme si iba zlo, ktoré na nich vidno, ale zabúdame, že v každom človeku je aj veľa dobra. To sa snažil vidieť v ľuďoch aj náš Pán. Neodohnal Máriu Magdalénu, neopovrhol Zachejom, nehodil kameň do cudzoložnej ženy, rozprával sa so Samaritánkou, s láskou pozrel na Petra, ktorý ho zaprel… Ježiš poznal chyby a slabosti týchto ľudí, ale hľadal v nich to, čo je dobré a pozeral na nich s láskou. Takí máme byť aj my a dokázať sa povzniesť nad chybu blížneho, lebo naše chyby bývajú často omnoho väčšie a závažnejšie, ako jeho. Pekne o tom hovorí Ježiš: Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.

Treťou chybou je, že sa neusilujeme pochopiť blížnych a nevieme alebo nechceme sa vžiť do ich položenia. Ak sa naučíme vycítiť ich bolesti, trápenia, zranenia a kríže, lepšie pochopíme ich konanie a budeme sa im snažiť podľa možnosti pomôcť, poprípade vyriešiť ich problémy.

Začiatkom jari prišiel náhly odmäk. Rieky sa rozvodnili a strhávali mosty. Na jednom moste stojí domček, v ktorom býva colník. Most je už strhnutý z oboch strán, domček na kuse dreva sa znáša vo vode. Colník kričí o pomoc, ľudia sa zbiehajú, ľutujú ho, ale nik nemá odvahu skočiť do divých vĺn. K mostu prišiel aj gróf na koni a ponúkol mešec dukátov tomu, kto colníka zachráni. Nik nechcel pre peniaze riskovať život. K mostu prišiel aj istý mladík, ktorý keď videl situáciu, skočil do vody a colníka zachránil. Všetci na brehu mu prevolávali na slávu a gróf mu odovzdával mešec. Mladý muž však všetkých prekvapil, keď vyhlásil: Ja neriskujem život pre peniaze. Dajte ich colníkovi, ktorý stratil celý majetok.

Takto v praxi sa prejavuje láska k blížnemu. Aj my si dnes dajme záväzok, že blížnych chceme milovať, vidieť v nich bratov a sestry, pozerať na nich Ježišovými láskavými očami a snažiť sa pochopiť ich a vžiť do ich položenia. A keď k tomu pridáme lásku k Bohu, o ktorú sa iste všetci usilujeme, potom budeme opravdiví kresťania a Ježišov zákon nebude pre nás príťažou, ale úľavou, radosťou a šťastím.