Existujú určité dni, kedy máme možnosť sa stíšiť a uvažovať nad dôležitými vecami. Aj dnešný sviatok je jedným z takýchto dní, lebo nás vedie k zamysleniu nad udalosťou, ktorá sa odohrala pri rieke Jordán, ale aj k zamysleniu sa nad tajomstvom krstu, ktorým sme boli spojení s Kristom, aby sme žili ako on.

Aj Ježiš bol pokrstený a boli sme pokrstení aj my, ale medzi týmito dvoma krstami je rozdiel. Krst znamená očistenie, obmytie duše od morálnej špiny, od hriechu. Ježiš pristupoval ku krstu celkom čistý, preto ho ani nepotreboval. Ján túto skutočnosť vyznáva, keď sa zdráha Ježiša pokrstiť a vyjadruje to aj slovami: Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne? Evanjelista opisuje Ježišovu reakciu: Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé. A dodáva: Potom mu už neodporoval.

My, na rozdiel od Ježiša, potrebovali sme nutne prijať sviatosť krstu, lebo sme k nemu pristupovali ako hriešnici. Na každom z nás bola škvrna dedičného hriechu, hriechu nášho praotca Adama, ktorý mohla zmyť iba krstná voda v sile krvi nášho Spasiteľa. Tí, ktorí prijali krst v dospelom veku, dosiahli odpustenie nielen dedičného hriechu, ale aj všetkých osobných hriechov a trestov, ktorými si poškvrnili svedomie. Teda už z tohto pohľadu vidno, aký veľký rozdiel je medzi Ježišovým a naším krstom. On vyšiel z Jordánu nezmenený, bol tak isto čistý po krste, ako aj pred ním. My odchádzame z krstu znovuzrodení, očistení, zbavení hriechov.

Ďalší rozdiel spočíva v tom, že Pán prijal Jánov krst a my prijímame Jeho krst. Jánov krst bol krstom pokánia, bol znamením, ktoré nespôsobovalo očistenie samo, ale len vnútornú dispozíciu: kajúceho ducha, ľútosť toho, kto krst prijímal. Bol vlastne zahájením prípravy na príchod Mesiáša. Ježiš prijal tento krst, aby dal ľuďom dobrý príklad. Videl, že farizeji a zákonníci pohŕdajú Jánovým kázaním a jeho krstom, videl, že ich pýcha im nedovoľovala, aby sa pred Jánom sklonili a prijali jeho výzvu na pokánie. Ježiš sa však vo svojej pokore pred Jánom skláňa, chce, aby ho pokrstil a tým vlastne zahájil svoje poslanie, ktoré skončilo smrťou na kríži.

My sme neprijali Jánov krst, ale Kristov. Krstná voda, ktorá nám stekala po hlave symbolizovala Kristovu krv preliatu na kríži. V nej sme boli obmytí a zbavení hriechov. Náš krst pôsobil mocou Ducha Svätého a spôsobil, že sme sa stali Božími deťmi. Toto vnútorné pretvorenie stalo sa posväcujúcou milosťou, ktorú nám zaslúžil Ježiš na kríži. Stali sme sa údmi jeho tajomného tela, dostali sme sa do Božej rodiny, do spoločenstva Najsvätejšej Trojice. Tohto sa väčšine z nás dostalo bez našich zásluh, pretože sme prijali krst pred užívaním rozumu. Aj tu vidíme veľký rozdiel medzi Ježišovým a naším krstom. Ježiš ho prijal od Jána a my od Kristovej Cirkvi, v mene Najsvätejšej Trojice.

Pri Ježišovom krste sa otvorilo nebo, Duch Svätý zostúpil na neho a bolo počuť Otcov hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Pri našom krste sa neudialo nič podobné, čo by mohli vidieť tí, ktorí boli na ňom prítomní. Keby však mohli vidieť, čo sa nedá pozorovať zmyslami, poznali by, že aj pri našom krste bola prítomná Najsvätejšia Trojica a z detí hnevu a hriechu sa stali Božie deti. Nepočuli, ale aj nad nami vyriekol nebeský Otec tie nádherné slová: Toto je môj milovaný Syn, milovaná dcéra, v ktorom mám zaľúbenie. Povedal to preto, lebo v tej chvíli nás prijal za svoje deti, ktorým chce venovať svoju lásku.

Práve preto má sa naše srdce naplniť vďačnosťou a zároveň odhodlaním žiť tak, aby sme krstné záväzky dokázali v živote plniť. Som vďačný za svoj krst? Žijem ho v každodennom živote? Sú moje myšlienky, slová, skutky, v súlade s Božou vôľou?

Vynikajúci učenec a diplomat doktor Kwang-Sih pochádzal z čínskej rodiny zo Šanghaja. Jeho rodičia boli vyznávači Konfuciovho náboženstva. Študoval právo a s vyznamenaním získal doktorát práv. Potom študoval ďalej v Ríme a dosiahol ďalší doktorát politických vied, habilitoval sa na univerzitného profesora a s úspechom prednášal na právnickej fakulte v meste Sutčan. Napokon, keďže bol mimoriadne nadaný a vzdelaný, stal sa čínskym delegátom v hodnosti splnomocneného ministra v Spojených národoch. Vo svojej vysokej funkcii sa zoznámil s biskupom Pavlom Yu Pinom v Šanghaji. Biskup urobil na neho hlboký dojem. Vyznačoval sa totiž vrúcnou láskou k Bohu a veľkou láskou k blížnym, ktorým poskytoval rozličnú pomoc, službu a pozornosť, a to všetkým bez rozdielu. O ňom sa všeobecne hovorilo, že je láskavým pastierom podľa Srdca Ježišovho. Doktor Kwang uvažoval takto: Katolícka viera musí byť nádherné náboženstvo, keď jej biskup má také šľachetné srdce. A rozhodol sa študovať katolícku vieru. Zistil, že katolícka náuka je neporovnateľne dokonalejšia než náuka Konfucia. Natoľko ho uchvátila krása kresťanstva, že sa ako 40-ročný začal pripravovať na krst spolu so svojou manželkou a synom. Napokon prijali krst 5. apríla 1949 v Ríme. Od tej chvíle, ako sám hovorí, každý večer sa modlieva so svojou rodinou ruženec a keby túto modlitbu vynechal, nemohol by sa uložiť na spánok. Každé ráno pred nástupom do úradu na ministerstvo sa zúčastní na svätej omši a prijíma Pána Ježiša, aby bol dokonale pripravený na úlohy dňa. Veľkú radosť prežíva vďaka svätej spovedi. Pred každým dôležitým rozhodnutím sa aj hodinu modlí. Modlitbu si tak obľúbil, že vyhlásil: Modlitbu potrebujem takisto ako vodu alebo kyslík, aby som vedel dokonale plniť Božiu vôľu. A dodáva: Odkedysom prijal sviatosť krstu, Božia vôľa sa stala radostným programom môjho života. Náš rodinný život je plný pokoja a šťastia, lebo naše pokrstené srdcia sú otvorené pre Božiu vôľu tak, ako sa kvety otvárajú na jar smerom k slnku. Pred krstom bol náš rodinný život fádny, teraz sme nevýslovne šťastní.

Dnešná slávnosť Pánovho krstu je aj našou slávnosťou, pretože keď máme pred očami Jeho krst, nemôžeme nemyslieť na ten náš. Túto myšlienku spojme s prosbou za milosť vytrvania v dobrom, aby sme krst nezradili, ale aby sme ostali milovanými Božími deťmi, ktorých krst urobil naozaj šťastnými.