Koľkokrát si povieme, že sme mali dať na radu niekoho alebo, že sme mali najskôr uvažovať, až potom konať, lebo keď sme to robili naopak, dostali sme sa úplne zbytočne do dajakých nepríjemností alebo problémov. Keď pápež Lev XIII. ustanovil sviatok svätej Rodiny, chcel pozornosť sveta obrátiť nielen na správny a vyrovnaný život Ježiša, Márie a Jozefa, ale chcel zároveň upozorniť na rastúce nebezpečenstvo rodinného rozvratu, ktoré sa už vtedy začalo prejavovať. Preto aj my musíme brať dnešný deň, nielen ako dajakú spomienku, ale aj ako dobrú radu tým, ktorí žijú v rodinách, ako aj tým, ktorí si chcú založiť svoj vlastný rodinný krb. Aby sa nik nemusel v budúcnosti obviňovať, že zanedbal dobré mienené rady.

Dobre mienenú radu ponúka aj apoštol Pavol v dnešnom 2. čítaní: Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! Pavol chce povedať, že láska v rodine je základom jej šťastného života. Čo však z toho pramení? Aká má láska byť? To sú otázky, na ktoré nám treba hľadať odpovede, lebo vidíme, že všetky vymoženosti dnešnej modernej doby neurobia rodinu šťastnou, ak v nej nežije opravdivá a čistá láska. Jej prameňom navždy zostane vzájomná láska manželov – muža a ženy.

S touto otázkou sa zaoberal pápež Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae – O pôvode života. V nej píše: Manželská láska nám najlepšie odhalí svoju pravú podobu a vznešenosť vtedy, keď si uvedomíme, že pochádza akoby z najvyššieho prameňa, z Boha, ktorý „je láska“ a ktorý je Otcom, „od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi. Manželstvo teda nevzniklo náhodou alebo pôsobením slepých prírodných síl, ale ho múdro a prozreteľnostne ustanovil Boh Stvoriteľ s tým úmyslom, aby v ľuďoch uskutočnil plán svojej lásky. Preto manželia vzájomným dávaním sa, ktoré je im vlastné a výlučné, usilujú sa o také spoločenstvo osôb, ktorým sa navzájom zdokonaľujú, aby spolupracovali s Bohom pri plodení a výchove nových bytostí. U pokrstených manželstvo je obdarené takou hodnosťou, že sa stáva sviatostným znakom milosti, pretože označuje spojenie Krista a Cirkvi.

Svätý Otec predkladá svetu aj znaky tejto pravej manželskej lásky. Predovšetkým má byť plne ľudská. Má zachytiť tak zmysly, ako aj ducha manželov. Potom to nie je iba prenášanie svojich citov a pudu, ale je to predovšetkým skutok slobodnej vôle, ktorá podporuje vytrvalosť a rast lásky pomocou radostí a starostí denného života. Touto cestou sa stávajú manželia jedným srdcom a jedným duchom a spoločne dosahujú stupeň svojej životnej dokonalosti.

Ďalej, ako učí pápež, pravá manželská láska má byť totálna. Je to akási zvláštna forma priateľstva, v ktorom sa manžel a manželka veľkodušne zdieľajú so všetkým. Robia tak bez výhrad a bez sebeckej vypočítavosti. Preto každý úprimne miluje svojho manželského partnera nielen preto, že od neho niečo dosiahne, ale pre neho samého, tešiac sa z toho, že mu môže dať ako najkrajší dar, seba samého.

Táto láska musí byť aj verná a výlučná až do smrti. K tomu sa snúbenci slobodne a v plnom vedomí zodpovednosti zaväzujú vo chvíli sobáša. Vernosť v manželskej láske môže byť niekedy veľmi ťažká, ale nikdy nie nemožná. Je vznešená a záslužná, čo nik nemôže poprieť. Príklad mnohých manželov, ktorí ju dodržali, dokazuje, že vernosť je nielen manželstvu prirodzená, ale je aj prameňom hlbokého a trvalého šťastia.

Manželská láska musí byť napokon aj plodná. Nemôže sa vyčerpávať v spoločenstve medzi mužom a ženou. Je určená, aby pokračovala ďalej, tým, že vzbudzuje nový život. Koncilový dokument Gaudium et spes – Radosť a nádej v bode 50 hovorí: Manželstvo a manželská láska sú svojou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Deti sú iste najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov. Sám Boh, ktorý povedal „Nie je dobre byť človeku samému“ (Gn 2, 18) a ktorý ľudí „od počiatku ako muža a ženu stvoril“ (Mt 19, 4), chcel im dať osobitnú účasť na svojom stvoriteľskom diele, preto požehnal mužovi a žene a povedal im: „Ploďte a množte sa“ (Gn 1, 28). Preto pravé pestovanie manželskej lásky a celý z nej pochádzajúci spôsob rodinného života, bez zanedbania ostatných cieľov manželstva, smeruje k tomu, aby manželia boli ochotní odvážne spolupracovať s láskou Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorý prostredníctvom nich stále rozširuje a obohacuje svoju rodinu.

Dr. Adler mal pravdu, keď povedal svojim poslucháčom: Páni, my môžeme mať rôzne názory na život, a podľa toho aj rôzne spôsoby v jeho praktickom uskutočňovaní. Ale to, ako pripravuje katolícka Cirkev chlapca a dievča na manželstvo, je predsa len najistejšou cestou k šťastnému manželskému životu!

O pravdivosti týchto slov svedčí aj učenie pápežov a Koncilu. Zaiste mali všetky možnosti nahliadnuť pod vedením Ducha Svätého do všetkých záhybov života a skutočne ho aj poznať. Ak nám predkladajú takýto obraz manželskej lásky, je na mieste prijať ho v plnom rozsahu, Urobte tak, milí manželia, a zakúsite iný život. A spolu s vami ho zakúsi aj celá rodina. Kiež vám k tomu domôže svätá Rodina, ktorej pamiatku dnes slávime a upevní vás v tom obnovenie manželských sľubov, ktoré si vykonáte v rámci tejto svätej omše.