Túžba po vedomostiach bola spoločná všetkým národom praveku i staroveku. Kolekcie, hoci aj primitívnych vied, nachádzame v starom Egypte, ako aj v Mezopotámii alebo Grécku. Hľadanie a prehlbovanie múdrosti nemali pôvodne tendenciu iba obohatiť rozum novými poznatkami, ale pomocou lepšieho poznania sveta a prírody mali viesť človeka k dokonalejšiemu vzťahu voči svojmu okoliu.

Vedomosti zohrávali veľkú službu pri vytváraní morálky alebo filozoficky povedané – etiky. Žiaľ, asi v 6. sto¬ročí pred Kristom, dostala táto snaha najmä v Grécku čisto špekulatívny charakter. Mravným, a teda aj dobrým, stával sa človek nie pre svoje konanie, ale pre svoje poznanie. Nezáležalo na tom, čo robí, ako zachádza s inými, ale stačilo, aby čím viac poznal, bol múdrejší od iných, lepšie vedel diskutovať, mal čím najlepšiu výrečnosť a argumentáciu. Veľká schopnosť ľudského rozumu, ktorú dostal od Stvoriteľa, sa veľmi zúžila, ba neraz až deformovala. Len tak si vieme predstaviť a zdôvodniť často neľudské počínanie mnohých veľkých a slávnych ľudí.

Okrem toho ľudia akosi vyškrtli zo snahy po poznaní otázky ohľadom svojej večnosti, spásy a záchrany. Príliš sa nezaujímali o svoju budúcnosť, večný život a zodpovednosť pred Bohom. Poznanie a vedomosti vytvárali od počiatkov základy ľudskej civilizácie, ale nezmohli sa na nejaký vyšší humanizmus a mravnosť. Ba viac, človek zameraný na vedomosti a v presvedčení, že len v nich je jeho pravá cena a hodnota, brúsil a cvičil svoj rozum, ale o iných sa nestaral. Stával sa akýmsi individualistom a premúdreným človekom.

Takéhoto človeka našlo kresťanstvo, trocha však v inej obmene u Židov, Grékov a Rimanov. Kristovo evanjelium neodťahovalo ľudí od premýšľania, nechcelo ich ohlupovať, iba chcelo dať vedomostiam pravý rozmer a z čistého poznávania urobiť každodenný život. Veď nič sa kresťanstvu tak neprotiví, ako individualizmus, samo¬társtvo, sebectvo, aj keby súviseli so spásou. Preto aj Ježiš Kristus vybudoval Cirkev ako spoločenstvo, tajomné telo, kde je každý s každým spojený, každý na niekoho naviazaný, odkázaný a do určitej miery aj za každého zodpovedný. Keď si zalistujeme v Novom zákone, veľmi rýchlo zistíme a vybadáme jeho spoločenský rozmer. Tu nie je jeden človek, ale ľudia, nie je jeden národ, ale ľudstvo.

V tejto súvislosti musíme počúvať aj chápať Pavlove slová: Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Vtedajšiemu zmýšľaniu nesedelo, že najmúdrejšie a najužitočnejšie je vlastne to, čo im ani nikdy nezišlo na um. Na prvý pohľad sa zdá, že si Pán Boh tak trochu „vystrelil“ z veľkého ľudského mudrovania, ktoré nerobilo život lepším, neodstraňovalo krutosti, ani otroctvo, ani nenávisť, ani vraždenie… Ľudia celkom pokojne páchali tieto zločiny pri všetkej svojej múdrosti. Kvôli spravodlivosti však treba poznamenať, že aj napriek zlu, boli dejiny pohanov naplnené peknými úvahami a logikou a dejiny Židov boli preplnené veľkými znameniami Boha. Lenže človek nevidí a nepočuje, keď je mu to nepohodlné, naschvál si pred pravdou zakryje oči a zatvorí uši.

Kristov kríž, a teda kresťanstvo, nevypovedali vojnu múdrosti, bádaniu, vedomostiam, výskumom a pokroku. Veľmi ostro sa však postavilo voči každej jednostrannosti. Človeku nestačí byť iba múdry, ale musí byť aj dobrý. Kristov kríž bol nielen mocným podrazom okliešteného poznania, ale aj znakom a výkričníkom lásky. Kríž ide vyvažovať zneužitú múdrosť a raz navždy vyhlási, že človek a ľudstvo sa dostanú dopredu iba vtedy, keď budú spájať rozum so srdcom a múdrosť s láskou.

Nemecký fyzik Werner Karl Heisenberg (1901–1976), bol nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky. Prispel k rozvoju kvantovej elektrodynamiky, kvantovej teórie poľa, teórie jadra, fyziky kozmického žiarenia, teórie elementárnych častíc. Sformuloval vzťah neurčitosti, ktorý obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet. V roku 1932 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku. Tento vedec mal tiež hotové výpočty na zhotovenie atómovej bomby, ako jeho kolegovia v Amerike. Ale jeho náboženské presvedčenie, hlboká láska k človekovi a ľudstvu mu nedovolili, aby ich dal k dispozícii armáde. Vedel, čo by sa bolo stalo, keby jeho výpočty sa zrealizovali.

Z toho plynie veľké poučenie aj pre nás, že sa máme usilovať byť nielen múdrejší, ale aj lepší. Keď spojíme v Kristovom kríži múdrosť s láskou, neohrozí to našu spásu, ale nám ju uľahčí a stane sa skutočnou múdrosťou hlboko ľudského života.