4. adventná nedeľa – rok B
Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Lk 1, 26- 38
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý z nás má domov. Je to miesto, kde sa najlepšie a najbezpečnejšie cítime, kam sa radi vraciame. Preto sa každý o svoj domov stará a obohacuje ho predmetmi, ktoré ho zútulnia.
Aj v dnešnom evanjeliu je reč o dome. Mýlil by sa, kto by si predstavoval dom z tehál, malty, pórobetónu…
V evanjeliu sa hovorí o dome, ktorý tvorí ľudské telo a duša, o živej bytosti, o Márii. Anjel jej oznámil, že Boh si ju vybral za príbytok, v ktorom sa sám ubytuje. A hoci Božiemu plánu dobre nerozumie, jej odpoveď je jednoz¬načná: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Od tejto chvíle Ježiš v Márii nachádza príbytok, miesto istoty a pohody.
Ľudia sú však často veľmi závistliví a možno aj medzi nami sa nájde taký človek, ktorý dnešné evanjelium okomentuje: No dobre, ale prečo práve Mária? To nebolo dosť aj iných bohabojných žien v Izraeli?
V prvom rade musíme vyzdvihnúť Máriinu poslušnosť, ktorou bol preniknutý celý jej život. Stará cirkevná tradícia spomína, že už ako dieťa bola zasvätená Bohu v jeruzalemskom chráme, kde mu v poslušnosti slúžila. Potom ako deva mu opäť vyjadrila svoje áno a z poslušnosti prijíma aj Simeonovo proroctvo o bolesti a utrpení v jej živote. Z poslušnosti stojí pod krížom svojho syna a tiež sa stáva stredobodom rodiacej sa Cirkvi.
Ďalej je nutné u nej vyzdvihnúť lásku k Bohu. Uvedomme si, s akou láskou očakávala svoje dieťa, s akou láskou ho opatrovala, slúžila mu, ale prežívala s ním aj bolesť.
K týmto jej vlastnostiam ju povzbudzovala nekonečná túžba po Mesiášovi. Veď aj ona bola súčasťou izraelského národa, ktorý očakával sľúbeného Vykupiteľa.
Teraz sa zamyslime, či aj my máme v sebe Máriine vlastnosti. Snažíme sa poslušne a s láskou plniť Božiu vôľu? Očakávame túžobne príchod Mesiáša? Ak cítime v sebe tieto vlastnosti, tak potom sa stávame príbytkom, v ktorom môže bývať Kristus. Túžba napodobňovať Máriu nám pomôže získať pokoj v rodine, v duši, úspech v práci, pri štúdiu... Chce to naozaj iba otvoriť sa Kristovi a poskytnúť mu príbytok našej duše. A ak bude bývať v našej duši, bude bývať aj v našom dome s tehál, malty, pórobetónu…
Blahoslavený pápež Pavol VI. dostal 19. novembra 1968 do daru starodávny obraz Panny Márie, pochádzajúci zo starého rímskeho opátstva. Na obraze je modliaca sa Madona, ktorá má zdvihnuté a roztiahnuté ruky, ktoré pôsobia tak, akoby si chcela udržať rovnováhu. Keď pápež uvidel tento obraz, vykríkol: Naša Pani rovnováhy…, áno, to je to, čo dnes potrebujeme!
Áno, potrebujeme rovnováhu. Mária ju mala, lebo bola Božím príbytkom. Ak sa budeme snažiť napodobňovať ju, aj my urobíme k duchovnej rovnováhe prvý krok. Poslúchajme Boha, milujme ho z celého srdca a túžme ho raz uvidieť z tváre do tváre.