5. nedeľa „cez rok“ – rok B
Keď Ježiš vyšiel z Kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Mk 1, 29- 39
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď sledujeme prácu lekára, iste nás mnohých napadne, aké musí byť krásne zachraňovať ľudské životy. Iste by nám každý lekár dal za pravdu, ale aj jedným dychom by dodal, aké bolestné je stáť nad lôžkom zomierajúceho pacienta, ktorému sa už nedá pomôcť. Pre každého lekára je to veľmi smutná chvíľa.
Každý človek trpí nevyliečiteľnou chorobou – smrťou. Nosí ju v sebe najmenší človiečik, ale aj najstarší občan planéty. Aký by bol Ježiš populárny a cez neho ešte viac Cirkev, keby sa aj dnes opakovalo to, čo sme počuli v evanjeliu: Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Keby sa aj dnes dalo chorému podať ruku a prikázať chorobe, aby ho opustila!
Ježiš však netúži po takejto príťažlivosti Cirkvi, on ide ešte ďalej. Neprišiel hlásať kráľovstvo zdravia, ale Božie kráľovstvo. Kráľovstvo zdravia majú na starosti lekári, ale kto si vezme na starosť kráľovstvo smrti? Preto Ježiš ide liečiť tú najnevyliečiteľnejšiu chorobu – smrť.
Aj on bol nakazený touto chorobou, nosil ju vo svojom živote, a keď myslel na svoj koniec, potil sa krvou, lebo veľký strach prenikol jeho bytosť. Na kríži v trojhodinovej agónii vykríkol: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Tak prežíval nevyliečiteľnú chorobu – smrť… Lenže on nám prišiel ukázať aj recept, ako možno liečiť túto nevyliečiteľnú chorobu. V evanjeliu sa píše: Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Ježiš rieši nevyliečiteľnú chorobu smrti priateľstvom so svojím Otcom.
A toto priateľstvo ponúka aj nám. Lebo aj človek môže premôcť smrť, ale musí sa liečiť priateľstvom s Bohom. Sila Boha spôsobí, že s človekom, o ktorom ľudia vravia, že smrť ho vytrhla spomedzi živých, stal sa pravý opak, totiž, že on je vytrhnutý smrti k životu. Túto užasnú skutočnosť prišiel Ježiš priniesť svetu. Keď ho ľudia naháňajú, aby ďalej pokračoval v uzdravovaní, hovorí: Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel. To ako keby povedal: Ľudia, vy len milujte nebeského Otca, lebo cez priateľstvo s ním budú vaše životy vyliečiteľné, nebudete sa musieť báť smrti, lebo ona sa stane iba prechodom do novej skutočnosti.
Keby k nám prišiel človek, ktorý by tvrdil, že má zápal pľúc, ale on pokladá za hlúposť sa liečiť, povedali by sme o ňom, že je hrdina? Povedali by sme, že je blázon, lebo nielenže škodí sebe, ale aj iných ľudí môže chorobou nakaziť. Je hrdina ten, kto by tvrdil, že je hlúposť liečiť sa priateľstvom s Bohom? Lebo keďže každý človek je nevyliečiteľne chorý na smrť a Ježiš nám ponúka liek na túto chorobu, neprijmeme ho a nedáme si poradiť? On vstal včas ráno a šiel sa modliť. Myslíme si, že my máme inú cestu, že nám stačí postavenie, kariéra, dobrý plat, bohatstvo, obdiv ľudí… a modlitba snáď neskôr, potom, keď budem starý…? Čo z toho, že všetko budem mať, ale chýbať mi bude priateľstvo s Bohom!? Oň sa zápasí v modlitbách!
Henry Ford bol múdry, skúsený človek a veľký sociálny reformátor, ktorý rozumel ľuďom dnešných čias. Pozval si raz na večeru svojho dobrého spolupracovníka. Keď tak spolu pri večeri diskutovali, zrazu sa Ford hosťa opýtal: Kto je tvoj najlepší priateľ? A hosť začal spomínať niektoré mená. Keď niekoľkých pospomínal, Ford vzal z písacieho stola silnú modrú fixku a začal ňou písať na biely obrúsok veľkými písmenami tieto slová: Tvoj najlepší priateľ je ten, kto ti pomáha rozvíjať tvoje dobré vlastnosti. A zostali obaja ticho nad touto myšlienkou. Napokon hosť poprosil Forda, aby mu obrúsok daroval, aby si dobre zapamätal, kto je jeho najlepší priateľ.
Ježiš nám pomáha rozvíjať nielen naše dobré vlastnosti, ale ukázal nám aj cestu, ako liečiť nevyliečiteľnú chorobu smrti. Lieči sa cez modlitbové priateľstvo s Bohom. Buďme veľkí v modlitbe, aby každému z nás priniesla ozdravenie nášho života.