Kontakt
6. veľkonočná nedeľa – rok B
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“
Jn 15, 9- 17
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď sledujeme na našich cestách motorové vozidlá, iste si všimneme, že sa líšia výrobnými značkami, kubatúrou, výbavou, dizajnom… Sú ich desiatky. Vy starší si však pamätáte, že pred niekoľkými desaťročiami sme na cestách mohli stretnúť tri, možno štyri značky áut, ktoré sa vyrábali v bratských socialistických krajinách. Ak sa objavilo niekde auto z kapitalistickej krajiny, ľudia sa okolo neho zbehli a obdivovali ho. Všetky automobily bez rozdielu však majú čosi spoločné: tabuľku s evidenčným číslom.
Aj my, veriaci, máme evidenčnú tabuľku, podľa ktorej nás pozná Boh aj ľudia. Nie je to číslo, ani odznak, ani rovnošata, ani tetovanie, ani klobúk… O tomto poznávacom znamení hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás.
Poznávacím znamením kresťana je láska. Možno teraz si niekto vzdychne: Keby nám Pán určil radšej niečo iné, napríklad už spomínaný odznak alebo krížik… Starí ľudia si pamätajú, ako v 50. rokoch veriaci ľudia začali nosiť krížiky na klope kabáta alebo na retiazke, a ako im ich strhávali vedúci v práci alebo učitelia v škole. Čím viac to však zakazovali, tým masívnejšie ľudia krížik nosili. Po páde komunizmu prišli krížiky opäť do módy a bohužiaľ, nosia ich aj takí, ktorí nič nemajú spoločné s Kristom ani s kresťanstvom. A tak niekoho v tejto súvislosti snáď napadne, že Ježiš nám mohol prikázať nosiť, napríklad, ruženec alebo modlitebnú knižku pod pazuchou a týmito symbolmi by možno bolo ľahšie ukázať sa pred svetom ako kresťania.
Ježiš však ide ešte hlbšie, ešte ďalej. Vyžaduje lásku! A to nielen k rodičom, deťom, súrodencom, príbuzným, priateľom a susedom, teda k tým, ktorí nám dobre robia, ale aj k tým, ktorí nám zle robia, teda k nepriateľom. Je to úžasná požiadavka, ktorá je však najťažším poznávacím znamením veriaceho človeka. Prečo? Lebo vyviera z podstaty Pánovho posolstva. Kresťan je kandidátom večného života a večný život je životom nekonečnej lásky k nebeskému Otcovi a ku všetkým ľuďom. Večný život možno inak nazvať LÁSKOU a láska je prameňom šťastia a blaženosti. Povedzte sami, keď náš pozemský život má byť začiatkom neba, mohol nebeský Otec rozhodnúť inak? Aby sme boli súci pre nebeskú lásku, musíme ju žiť už tu na zemi. Preto sme dostali také ťažké poznávacie znamenie.
Každý, kto tvrdí, že žiť lásku je náročné, má pravdu. Nikdy však nesmieme povedať, že táto požiadavka je nesplniteľná. Sám Ježiš nám ide v ústrety a ukazuje, ako sa to dá realizovať.
On ukázal, ako treba milovať najbližších, na svojom vzťahu k nim. Spomeňme jeho Matku, Pestúna, apoštolov. Jasne im povedal: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.
Ďalej nám ukázal, ako sa správať k cudzím ľuďom, hriešnikom, trpiacim, chorým, slepým, porazeným… veď to o nich vyhlásil: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
A napokon, dal nám návod aj na najťažší prejav lásky k našim nepriateľom. Hoci mu ubližovali, bol k nim mierny, láskavý a modlil sa za nich: Otče, odpusť im…
Jeden muž sa rozhodol, že sa bude starať o trávnik pred domom, v ktorom býval, a vypestuje z neho pravý anglický trávnik. Venoval tomu každú voľnú chvíľu. Už bol skoro pri cieli, keď si na jar všimol, že sa v jeho trávniku uchytilo niekoľko púpav, ktoré hneď vystrčili svoje žiarivé kvety. Nelenil a išiel ich vytrhať. Ale nič nezmohol. Každý deň sa objavilo niekoľko ďalších žltých kvetov. Kúpil na nich silný jed. Nezabral. Od toho dňa sa jeho život stal ustavičným bojom proti žltým kvetom, ktorých každú jar pribúdalo. Čo mám s nimi robiť? – pýtal sa zúfalo manželky. Skús ich začať mať rád, odpovedala mu pokojne. Pokúsil sa o to. Po nejakom čase mu žlté kvety pripadali ako umelecké dielo zdobiace smaragdový trávnik. Od toho času žil šťastne.
Koľko ľudí nás rozčuľuje, koľko nám ubližuje, podceňuje nás? Prečo sa ale nepokúsiť mať ich rád? Buďme štedrí na lásku a spravodlivo ju rozdeľujme medzi tých, ktorí nás majú radi, aj tých, ktorí sú nám cudzí, ale aj tých, ktorých považujeme za svojich nepriateľov. Vtedy sa tým najlepším spôsobom budeme podobať nášmu Pánovi a predsieň neba zažijeme už tu, na zemi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
