Na všetkých stredných aj vysokých školách sa začína obdobie skúšok. Viac-menej sa prehadzujú stránky učebníc a poznámok podľa toho, ako často sa v školskom roku používali. Do myslí sa vtláča množstvo definícií, ktoré ľudia majú aj nemajú radi. Radi ich majú preto, lebo niekoľkými slovami vystihujú podstatu vecí, neradi ich majú preto, lebo v nich je dôležité každé slovo. Pri definíciách nemožno habkať, ani sa rozrečniť, tie treba povedať celkom presne.

Aj v našom náboženstve, vierouke, mravouke a iných teologických disciplínach máme veľa definícií, lebo Božie posolstvo si vyžaduje, aby sme určité pravdy a zásady poznali v neskreslenej forme a v takej hĺbke, ku akej sa náš rozum môže dostať. Čo nás však z našej viery musí najviac zaujímať, je otázka Boha. V tejto súvislosti je to definícia Boha, nakoľko ju naša myseľ i ústa dokážu pochopiť a vysloviť. Treba si pripomenúť, že Sväté písmo nám predkladá tri definície Boha.

Prvá definícia pochádza z čias Starého zákona a je hlboko filozofická. Je zachytená v knihe Exodus 3, 14: Ja som, ktorý som. Tak sa predstavil Boh Mojžišovi a chcel, aby ho tak predstavil egyptskému faraónovi aj ostatnému ľudu.

Druhú definíciu Boha nám predkladá Ježiš a je zachytená v Jánovom evanjeliu 4, 24: Boh je duch. Takto sa Ježiš vyjadril v rozhovore so samaritánskou ženou, čo bolo vtedy veľmi aktuálne, lebo v mori pohanstva sa nejedna hmotná vec pokladala za boha.

Tretia definícia je obsiahnutá v dnešnom druhom čítaní. V Prvom Jánovom liste 4, 16 čítame: Boh je láska.

Keby sme sa teraz zamysleli nad tým, ktorá z týchto troch definícií sa najviac ujíma v našich srdciach a mysliach, iste by sme povedali, že tá tretia. K hlbokému filozofovaniu nemáme sklony, modlárstvo v jeho drastickej podobe sa už tiež medzi nami nenachádza, takže najlepšie sa nám Boh predstavuje ako zosobnená láska. Práve k tejto definícii cítime akýsi najhlbší vzťah.

Prečo? Azda preto, že ak dnes na niečo trpíme, je to nedostatok lásky. Ak dnes niečo nesprávne chápeme, je to pojem lásky. Ak sa dnes niečo najtragickejšie zneužíva, tak je to karikatúra lásky. Chlad, nevšímavosť, nezáujem o bolesť druhého, nezáujem o jeho problémy, neochota pomôcť tam, kde to nanajvýš treba, egoizmus i otvorená zlomyseľnosť, pochádzajú z nepoznania pravej lásky, z jej nesprávneho chápania, z nedostatku lásky, ktorá pramení z Boha, ba v konečnej miere, s ktorou sa stotožňuje Boh. Darmo: Boh je láska.

Známy duchovný spisovateľ Giovanni Albanese napísal: Vieš, kto napísal najkrajší román o láske? Nehľadaj v literatúre, nehľadaj v životopisoch ani v súkromnej korešpondencii. Najkrajší román o láske napísal Boh. Nie je vymyslený ale zo skutočného života. Všetko, čo Boh pre teba vykonal, môže vysvetliť iba láska.

Mnohí ľudia priam hlcú romány alebo nekonečné televízne seriály o láske. Romantickej, idylickej i tragickej, s happy endom aj bez neho, v mravnom aj nemorálnom vydaní. Iste nechceme brojiť proti cennej a krásnej literatúre alebo proti hlbokým a dôstojným filmom, ale pravá láska vychádza z Boha, akoby z prameňa, lebo Boh je láska.

Nad čímkoľvek by sme sa zamysleli, ak je to skutočne pekné, šľachetné, opravdivé, milosrdné a dobré, musí nám to pripomenúť Boha a v konečnej miere priviesť k nemu. Začínajúc pozorovaním čarovného vesmíru až po posledný pohár vody, ktorý podáva zomierajúcemu milosrdná ruka. A naopak, za všetkým tým, čo nás zožiera, bolí, trápi a ničí, stojí nenávisť, zloba, sebectvo, teda opak lásky, opak Boha. Je preto namieste rozprávať o všetkých Božích vlastnostiach ako ich poznáme, stotožňovať Boha s nimi, ale najaktuálnejšou zostane Božia láska. Veď ona je zakorenená v nekonečných hĺbkach Božieho života, v Najsvätejšej Trojici, vo vzťahu Božských osôb a odtiaľto vyžaruje, tvorí, usmerňuje aj odpúšťa.

Spisovateľ Carlo Carretto sa usiluje vystihnúť dôvod, prečo práve Božia láska je pre nás tak často nepochopi¬teľná. Píše: Často hovoríme, že Boh je láska, ale ako ťažko je pochopiť dosah takého tvrdenia. Nechápeme ho, lebo v našom svete nemáme obdobu takejto skutočnosti.

Azda by sme si mali častejšie pripomenúť aj uprostred svojej hriešnosti slová proroka Izaiáša: Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.

Boh nás zahŕňa láskou! Robme podobne a potom bude život o niečo krajší!