Kontakt
17. nedeľa „cez rok“ – rok B
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Jn 6, 1- 15
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Rozprávanie o zázračnom nasýtení hladujúcich sa v Biblii objavuje niekoľkokrát, od najstarších kníh cez prorokov až po evanjeliá.
Hneď v 2. knihe Mojžišovej sa hovorí o manne, chlebe z neba, ktorým zachraňuje Boh Mojžišovu autoritu a jeho ľud pred hladom na púšti.
Podobné rozprávanie, ako Boh nasycuje a zachraňuje tých, ktorí mu zostanú verní, sme počuli aj v 1. čítaní. Tak tomu bolo za čias proroka Elizea, ktorý žil v dobe rozpadu izraelského kráľovstva, kedy mali síce Izraeliti svojho kráľa a vládu, ale boli to iba figúrky, poslušné cudzincom. Kráľ odpadol od viery a klaňal sa modlám, v čom ho horlivo napodobňovali dvorania, ale aj obyčajní ľudia. Tiež mnoho kňazov odpadlo od viery v pravého Boha a tí, čo mu zostali verní, boli prenasledovaní, väznení a posielaní do vyhnanstva. Tak sa stalo aj prorokovi, ktorého vyhnali z Jeruzalema, a tak bol nútený žiť na pustatinách a v horách. Ale aj tu ho našli ľudia, ktorí sa začali okolo neho zhromažďovať, lebo sa odmietali klaňať modlám a nesúhlasili s pohanskou vládou kráľa Achaba. Do tejto situácie je vsadené rozprávanie, ako Boh neopustí tých, ktorí mu zostanú verní. Prišiel rok neúrody, všade bol nedostatok a hlad. Hladuje aj prorok so svojimi ľuďmi a čakajú na novú úrodu. Vtom však prichádza roľník z údolia a nesie Božiemu mužovi dar prvotín: 20 chlebov z prvých zožatých snopov. Bolo to vlastne 20 placiek upečených na rozpálených kameňoch, určených pre prorokovu domácnosť. Ale on prikázal, aby sa jedlo rozdelilo medzi všetkých ľudí.
V duchu Božej starostlivosti o človeka sa nesie aj evanjelium, v ktorom je opísané zázračné rozmnoženie chleba tisícovým zástupom.
Aké poučenie z týchto príbehov plynie pre nás?
Tí, čo zostanú Bohu verní, sú pod jeho ochranou. Božia moc sa neprejavuje iba mimoriadnymi darmi, ale prejavom Božej moci je každá nová úroda, celá príroda a poriadok v nej. Ježiš však nechce riešiť sociálne problémy, hoci z piatich chlebov nasýtil tisícové zástupy, ale chce pomôcť človekovi nasýtiť sa pre večný život. Záleží mu, aby človek nepoblúdil, neodpadol na ceste a nezačal vyhľadávať modly, ktoré by mu slúžili ako náhrada za Boha. To je iba dôkaz, že Božia prozreteľnosť sa o každého stará.
Dcéra upratovala po zomrelej matke byt a pritom mnohé veci spálila. Dostal sa jej do rúk však malý notes, ktorý keď otvorila, udrelo jej do očí bratovo písmo. Začala si spomínať na obdobie spred štyridsiatimi rokmi. Pamätala si, ako ho mama prosila, aby jej prepísal knižočku Deviatnik k Matke ustavičnej pomoci. Syn svojím krásnym, úhľadným písmom tak aj urobil. Keď mame knižočku odovzdával, povedala mu: Budem mať, syn môj, na teba krásnu pamiatku. Napíšem si dozadu modlitbu za teba.
Dcéra sa rozhodla poslať knižočku bratovi, keďže býval v zahraničí. Keď sa rodina stretla pri maminom hrobe v deň 1. výročia smrti a ženy zostali pri hrobe samé, začala švagriná rozprávať: V poslednej dobe sme zažili ťažké chvíle. Manžel ma podvádzal, takže rozvod bol už na spadnutie. Deti ho presviedčali, aby od nás neodchádzal, ale on neustále tvrdil, že už je neskoro a on podal žiadosť. Dokonca si zbalil veci. Vtom poštár priniesol od teba balíček. Prevzal ho syn, ktorý, keď ho otcovi odovzdával, okomentoval to: Prijmi ešte poslednú poštu z nášho domu. Manžel balíček zobral, otvoril ho, pozeral a čítal. Po chvíli mu začali po tvári stekať slzy. Odišiel, ale kufre nechal doma. Vrátil sa asi po dvoch hodinách, celkom premenený a povedal: Bol som v kostole, vyspovedal som sa a teraz ťa prosím, aby si mi odpustila. Bol som zlý a sebecký. A jeho manželka pokračovala: Vieš, čo spôsobilo jeho obrátenie? Tvoj list.
Vtom prišiel k hrobu aj brat, a keď počul, o čom sa ženy zhovárajú, povedal: Mňa nedojali tie modlitby, čo som opisoval, ale to, čo bolo vzadu, trasľavou rukou mojej mamy, napísané: Matka ustavičnej pomoci, zverujem ti syna, ktorý mi túto knižočku opísal. Chráň ho, aby nezblúdil. A keby sa predsa niečo stalo a on sa dostal na zlú cestu, ty buď Matkou prvej pomoci. Vráť ho Bohu a ľuďom, ktorým patrí. Prosím pre neho milosť! Buď mu dobrou Matkou spásy, lebo o nič väčšie a krajšie nad večnú spásu neviem mu vyprosiť. Buď mu dobrou Matkou, keď už mňa nebude. A syn pokračoval: Štyridsať rokov sa moja mama za mňa modlila túto modlitbu. Videl som zožltnuté a ošúchané listy. Spomenul som si na svoje detstvo a spoznal som v mame nádhernú osobu a videl som ju v duchu opäť zomierať. Mám 60 rokov a napadlo ma: K čomu smeruje môj život? Čo pre mňa znamená Boh a večnosť? Vtedy som pochopil, že si všetko sám kazím, a preto som sa rozhodol tak konať, ako sa za mňa modlila moja mama.
Aj ja mám život, život, ktorý je hladný po tom, aby mohol trvať večne, aby bol naplnený šťastím a blaženosťou. Ježiš preto prichádza na túto zem, aby môj život sýtil, ale záleží len na mne, či o to stojím. Čo pre mňa znamená sýtenie Bohom? Akú cenu v mojom živote má Eucharistia, chlieb večného života? Ako často sa ním živím?
Odpusť mi, Pane, že si všímam len to, aby som mal plný žalúdok. Pomôž mi uvedomiť si, že ty ma chceš sýtiť pre večnosť. Ďakujem ti za večnosť! Ďakujem ti za tvoju obetu. Chcem si ju vážiť!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
