Kontakt
24. nedeľa „cez rok“ – rok B
Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“.
Mk 8, 27- 35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Vy, ktorí máte malé deti a častokrát ich napomínate, máte z toho možno väčšie výčitky svedomia, ako oni. Dieťa sa, ľudovo povedané, z napomenutia rýchle „otrasie“ a hoci o chvíľu na svoju chybu zabúda, vás to trápi a mnohokrát vám to doslova pokazí deň.
Aj mnohí z nás mohli mať po vypočutí evanjelia dojem, že Ježiš to s napomenutím Petra prehnal, že si ho ani nezaslúžil, veď iba protestoval proti Ježišovmu umučeniu. Preto niektorí ľudia môžu mať pocit, že Peter je za život a Boh za smrť. Ale je to skutočne tak?
Mnohí neveriaci, ale aj veriaci, pozerajú sa na náboženstvo a kresťanstvo, ako na súhrn policajných predpisov. Podľa nich na všetko existujú paragrafy: na nedele, sviatky, ba aj na všedné dni, na slobodných aj žijúcich v manželstve, na hriešnikov aj zomierajúcich, na deti aj na mládež… Majú dojem, že kresťanstvo prenasleduje človeka ako policajt na každom kroku, čo vzbudzuje v ňom strach z trestajúceho Boha, a preto ani niet divu, že mnohí sa odmietajú stať kresťanmi.
Pocit, že byť kresťanom znamená byť smutným tvorom, môže vzbudzovať aj dnešné evanjelium: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Slová o kríži museli poslucháčom znieť ako úder hromu, lebo kríž sa vyskytoval nanajvýš v reči zločincov. Prostý ľud ho vyslovoval šepotom a mal pri tom hrôzu, lebo ho spájal so šibenicou. Alebo: Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Či sa človek doslova kŕčovite nedrží života? Práve to sa často vytýka kresťanstvu, že nemá priaznivý vzťah k životu, k svetu a k telu.
Čo nám teda vlastne chce povedať dnešné evanjelium? Jednu vážnu vec: rozhodujúca je duša a všetko ostatné je vedľajšie. Všetko okrem duše je označené veľkým otáznikom, lebo je to veľmi vrtkavé: šťastie, láska, svet, peniaze… Tu by opäť ale mohla padnúť námietka: Kto berie to, čo dnes počul, vážne, musí žiť na svete ako cudzí, ako ten, čo nesmie nič vidieť, ani počuť… ale dá sa žiť bez lásky, peňazí, spevu, radosti…? Pod dušou si však nesmieme predstavovať len večnosť, duša je už v prítomnosti, je v ňom. Je stredom jeho existencie, akýmsi centrálnym veliteľstvom jeho činov. Má ho ovládať a riadiť, aby sa dokázal správne rozhodnúť, čo je podstatné a cenné, čo je vedľajšie a bezcenné, čo je pravda a lož.
Je veľmi nebezpečné prečítať si iba jednu stránku Svätého písma. Kto tak urobil, ten naozaj môže mať z niekoľkých Ježišových viet dojem, že bol najväčším pesimistom a najsmutnejším svätým v dejinách. Kto však si prečíta všetko o Ježišovi, vie, že s rozžiarenými očami hovoril o prírode, s citlivým srdcom pristupoval k matkám, deťom, chorým, trpiacim, opusteným a uisťoval ich, že v nebi majú Otca, ktorý na nikoho nezabúda. Aj dnešné slová vyslovil preto, lebo chcel pomaličky zasväcovať apoštolov, a aj tých, ktorí ho raz budú nasledovať, do svojho utrpenia a zároveň aj do ich utrpenia pre jeho meno. Aj oni musia počítať so zradou, prenasledovaním, potupovaním, znevýhodňovaním a niektorí aj so smrťou…
Pre veriaceho kresťana neexistuje alternatíva: Boh alebo svet, časnosť alebo večnosť. V Písme nenájdeme jediného slova proti dobíjaniu vesmíru, ale je tam iný príkaz, ktorý dal Boh človekovi: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi! Avšak ak pri tom stratíme ducha, ktorý je zárukou poriadku, nič nám nebude na osoh, ani dobytie celého vesmíru. Ak v labyrinte sveta stratíme odhad, čo je pre dušu osožné a užitočné, keď prestaneme poznávať hodnotu vecí, stratíme ju a s ňou aj tento svet.
Svätý Bazil Veľký vo 4. storočí, keď uvažoval o duši napísal: Čo je také cenné ako duša? Čo je možné porovnať s nebeským kráľovstvom? Kto ti lepšie radí ako sám Boh? Kto ti je bližší ako tvoj Stvoriteľ? Vedz, že tvoja duša je na váhe. Z jednej strany tiahnu anjeli a z druhej diabol. Na ktorú stranu sa nachýli tvoje srdce? Čo v tebe zvíťazí? Rozkoš tela alebo svätosť duše? Užívanie svetského dobra alebo túžba po večnosti? Príjmu ťa anjeli alebo démoni, ktorí ťa chcú opantať?
Nikto nedokáže opísať stratu duše, nech by to bol hoci aj najväčší majster pera. Nikto to nedokáže predstaviť ani na maliarskom plátne, lebo mu k tomu bude chýbať správna kompozícia i farby. Nikto si nedokáže plne uvedomiť, čo znamená strata duše, kým neprejde za prah smrti a nevkročí do večnosti. Až v tom okamihu každý spozná hodnotu svojej duše. V tom okamihu sa zmení hodnota všetkých vecí. V tom okamihu z peňazí sa stanú bezcenné kusy papiera, drahokamy, zlato a striebro nebudú mať väčšiu cenu ako prach na ulici. V tom okamihu majetky budú mať hodnotu ako pokazená detská hračka vyhodená v odpadkovom koši. V tom okamihu pozemská moc a sláva sa premení na bláznivý a iracionálny sen. V tom okamihu bude chcieť človek predať všetku slávu a moc za hoci len strelnú modlitbu ľútosti. Bude ochotný predať hoc aj všetko bohatstvo sveta za zrnko viery. Ale takýto obchod vtedy už nebude možný… On je ale možný dnes, zajtra…
Nech nás celým budúcim týždňom, ale aj životom, sprevádzajú Ježišove slová: Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
