Vo vodou spustošenej Varšave ostal pred jedným zničeným kostolom neporušený pomník znázorňujúci Krista, ako vystiera ruku nad ženou, ktorú farizeji chceli ukameňovať.

V dnešnom evanjeliu Ježiš vystiera ochrannú ruku nad všetkými ženami a manželstvami. Chráni jednotu, nerozlučiteľnosť a svätosť manželstva. Hovorí: Boh ich (manželov) stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!

Farizeji chceli poznať Ježišov názor na manželstvo. Iste by im vyhovovalo, keby sa zhodoval s ich mienkou a praxou. Nedostali však odpoveď, ktorú možno tajne čakali. Na jednej strane vedeli, že Ježiš je povoľnejší v niektorých príkazoch židovskej praxe a tradície, napríklad, keď sa jednalo o pomoc chorému v sobotu, ale na druhej strane zistili, že vo veci manželského zväzku sa ukázal byť neoblomný. Bol ešte prísnejší, ako tomu bolo u Židov, keď úplne vylučuje zrušenie manželstva a prehlasuje: Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!

Nepodobá sa aj dnes zmýšľanie mnohých ľudí, zmýšľaniu farizejov? Hľadajú kohosi, kto by ospravedlnil a schválil ich počínanie. Hľadajú dôvody, ktoré by uspokojili ich svedomie, a tak by chceli nadobudnúť presvedčenie, že manželstvo je rozlučiteľné, ba dokonca aj nepotrebné, veď na lásku ľudia nepotrebujú papier a v prípade rozchodu aspoň nie sú problémy s rozvodom. Veľmi sa však mýlia, keď túto podporu hľadajú u Krista, v Písme alebo v Cirkvi. Zbytočne sa odvolávajú na percentá, ktoré hovoria o rozvodoch v súčasnom svete alebo o stále väčšom súžití partnerov „nadivoko“. To isté robili a tvrdili aj farizeji, pričom sa oháňali Mojžišom: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť. Aká však bola reakcia Ježiša? Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Presne tú istú odpoveď má Ježiš aj dnes, a tak ju interpretuje aj Cirkev.

Možno ste niekedy hľadali odpoveď na otázku: Sú vôbec dôvody pre nerozlučiteľnosť manželstva? Kde má opodstatnenie manželská nerozlučiteľnosť?

Vieme, že Boh nemá záujem nás trápiť svojimi príkazmi a už vôbec sa neteší z utrpenia iných, ale chce nám pomáhať k šťastiu, a to nie iba k chvíľkovému, ale aj k večnému. Boh teda nemôže požadovať od človeka niečo škodlivé a nerozumné. Manželstvo nie je iba jednoduchá zmluva medzi dvomi ľuďmi, ale pre katolíkov je to sviatosť, kde pracuje Boh. On spája snúbencov na základe ich spoločného rozhodnutia do jedného zväzku, lebo si to vyžaduje dobro manželov. Obyčajne, keď vstupujú do manželstva sú mladí, zdraví, krásni... Ale vždy takí nezostanú! Aj oni zoslabnú, ochorejú, zostarnú... A práve v tých chvíľach nerozlučiteľnosť im dáva istotu, že zostanú spolu nielen v dobrom, ale aj v zlom a budú si navzájom pomáhať. Či nie je úžasné konštatovanie: Aj keď príde do môjho života to zlé, nie som sám..., aj keby ma všetci opustili na/ona ma neopustí..., zostane so mnou a bude ma mať rád/rada... A keď hovoríme o manželstve, treba hovoriť aj o deťoch, ktoré sú plodom lásky manželov. Tu sa nemôže mať na mysli iba ich zrodenie, ale aj ich rast, vývoj a výchova, a ak by sme pripustili rozvod, bolo by to veľmi ťažké a v niektorých prípadoch priam vylúčené. Deti veľmi trpia a ťažko znášajú rozchod rodičov. Ku komu pôjdu? Koho majú radšej? Na koho stranu sa pridajú?

Je smutný obraz dvoch ľudí, ktorí prehlasovali, že nemôžu jeden bez druhého žiť a pred kňazom a Cirkvou si sľubovali vernosť až do smrti a teraz stoja pred sudcom plní nenávisti a zloby a žiadajú rozvod. Sudca napíše ošúchanú formulku, že manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu a je po všetkom... Ale skutočne je po všetkom? Akosi zabudol dodať ten správny dôvod rozvodu: uvoľnenosť v mravoch, neochota umŕtvovať sa, zhon po ľahkom živote, neukáznenosť v znášaní problémov, sebectvo, život bez Boha, mamonárstvo...

Kedysi sa bohatá Rimanka pýtala rabína Jossiho: Čo robí Boh celý deň? Rabín jej odpovedal: Dáva dohromady manželské páry. Vyberá, kto si má koho zobrať. Tento muž túto ženu, táto žena tohto muža... Na tom nie je nič zvláštneho, poznamenala Rimanka, to dokážem aj ja. Za jeden deň dám dohromady aj tisíc párov. Rabín na to nič nepovedal. Keď sa pani vrátila do svojho paláca, dala si zavolať všetkých otrokov a otrokyne a vydala a oženila ich navzájom. Prikázala: Ty si zoberieš tamtú a ty zas si zoberieš tamtoho. V noci sa skoro všetky manželské páry pohádali a pobili. Hneď ráno sa vydali ku svojej panej. Jeden otrok mal rozbitú hlavu, iná otrokyňa mala modrinu pod okom a ďalší otrok mal rozbitý nos... Pani si zavolala rabína, povedala mu, čo sa stalo a vyhlásila: Mal si pravdu. Vidím, že muža so ženou môže spojiť jedine Boh.

O téme rozvod u katolíkov sa popísalo mnoho. Z histórie vieme, že pápež Klement VII. nemohol súhlasiť s novým manželstvom anglického kráľa Henricha VIII. Aj napriek tomu, že došlo k rozchodu Ríma s Anglickom, nevyhlásil platné manželstvo kráľa za neplatné, lebo ho spojil Boh a nie človek. Tak vznikla anglikánska cirkev, na čele ktorej stojí anglický kráľ. Keď pápež Ján Pavol II. v roku 1983 podpísal nový Kódex kánonického práva, viaceré masmédiá zaútočili na pápeža a Cirkev, že sa nenašlo miesto na rozvod v Cirkvi a teraz tieto nádeje mnohí živia pohľadom upretým na Synodu o rodine. Boli a sú snahy, aby sa Cirkev prispôsobila požiadavkám sveta, a to aj v oblasti rozvodu. Tí, ktorí takto útočia na Cirkev, zabúdajú si však dať odpoveď na otázku: Uzdraví rozvod manželstvo?

Modlime sa za kresťanských manželov, nech ich všemohúci Boh chráni na búrlivom mori manželského života. Stroskotancov nech privádza späť a dá im silu zachovať jednotu v láske a pokoji.